Vláda chce zabrániť páchateľomv možnosti zbaviť sa majetku

Ten by umožnil včasné a precízne skúmanie majetkových pomerov páchateľov. Orgány činné v trestnom konaní by ho povinne využívali v prípadoch, keď sa predpokladá uloženie trestu prepadnutia majetku. Odporúča to rezort spravodlivosti s ministerstvami financií a vnútra v analýze, ktorú dnes odobrila vláda. Jej autori nevylučujú možnosť dostať túto novinku do praxe samostatnou novelou Trestného zákona a Trestného poriadku. „Súčasná právna úprava Trestného poriadku vo vzťahu k zisťovaniu majetkových pomerov páchateľov trestných činov nezodpovedá súčasnému vývoju najmä ekonomickej a hospodárskej trestnej činnosti,“ argumentujú autori analýzy z ministerstva spravodlivosti.

Trestný zákon a Trestný poriadok poznajú inštitúty na predchádzanie odlivu majetku páchateľov, ktorí sa tak snažia zmariť alebo sťažiť možnosť, aby ich potrestali aj prepadnutím vecí, ktoré si nahonobili. Chýba však efektívna úprava, ako zistiť presný zoznam majetku páchateľa trestnej činnosti. Dôsledkom je potom nízka miera využívania týchto trestov, resp. využívania inštitútu zaistenia majetku. V súčasnosti existuje podľa Trestného poriadku povinnosť dokazovať osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia. Podľa autorov analýzy je ale táto povinnosť nedostatočná – majetkové pomery páchateľa treba podľa nich skúmať náležite a včas. Platí to najmä o páchateľoch závažných majetkových a hospodárskych trestných činov, u ktorých "odborne a časovo náročné vyšetrovanie okolností spáchania skutku často bráni vedeniu súbežného a včasného skúmania majetkových pomerov páchateľa, ktoré samo o sebe predstavuje rovnako odborne a časovo náročný proces.“ Orgány činné v trestnom konaní potom len v nízkej miere využívajú procesné inštitúty zaistenia majetku páchateľa, lebo nedisponujú jeho reálnym súpisom. To umožňuje páchateľom úspešne sa zbavovať majetku, aby sa vyhli riziku jeho prepadnutia alebo povinnosti náhrady škody. Ide predovšetkým o fiktívne prevody na tretie osoby, zaťažovanie majetku záložným právom či exekúciami, vedenými na základe fiktívnych pohľadávok a podobne. „Včasný a úplný súpis majetku páchateľov vykonaný v prvotnom štádiu vyšetrovania povedie k častejšiemu a efektívnejšiemu využívaniu inštitútov zaistenia a následne k efektívnejšiemu postihu páchateľov na majetku,“ uviedli autori analýzy. 

Okrem zavedenia inštitútu finančného vyšetrovania sa v materiáli navrhuje aj posilnenie využívania zaistenia majetku. Okrem toho by sa mali zaviesť nové definície výnosu z trestnej činnosti a majetku a to podľa požiadaviek, ktoré nám vyplývajú z medzinárodných záväzkov. Treba aj vyriešiť požiadavky na zaisťovanie majetku tretích strán.