Vláda by podľa poslancov mala stratégiu vrátiť rade

Tá ju 1. decembra na svojom zasadnutí prijala a odporučila vláde na schválenie. Predseda ľudskoprávnej rady vlády Miroslav Lajčák ju mal do vlády predložiť do 31. decembra, teraz je v kompetencii predsedu vlády, kedy ju na rokovanie zaradí. "Zároveň dôrazne žiadame, aby v pracovnej skupine rady vlády pre koordináciu a prípravu ľudskoprávnej stratégie boli prítomní aj zástupcovia konzervatívnych neziskových organizácií a nie len zástupcovia LGBTI komunity či štátni úradníci," píše sa v ich spoločnom stanovisku.

Stratégia ľudských práv môže podľa oboch vyzerať na prvý pohľad nevinne, no po jej dôkladnom naštudovaní je úplne zrejmá snaha presadiť v prípade niektorých skupín občanov nové tzv. nadpráva. "S ich presadzovaním prichádzajú neželané vplyvy a ohrozenie tradičných hodnôt, ktoré môžeme už dnes sledovať v mnohých krajinách Európskej únie," informujú poslanci.

Tiež ich zaráža spôsob tvorby dokumentu, keďže na poslednú chvíľu boli do neho vsunuté požiadavky LGBTI ľudí a tým sa otvorili dvere na vytvorenie zákonov o registrovaných partnerstvách. "Súčasťou dokumentu sa tiež stali zvláštne prílohy, ktoré boli povýšené na východiskové rámce pre tvorbu politík," píše sa v stanovisku. Naopak, do finálnej podoby stratégie neboli podľa nich zapracované pripomienky konzervatívnych neziskových organizácií. "V pracovných skupinách mali zastúpenie len štátni úradníci alebo ľudia podporujúci LGBTI menšinu. Tvorba celého dokumentu tak poprela základné princípy demokratického systému a vytvorila precedens, podľa ktorého štátni úradníci nemusia brať do úvahy hlas občanov," uzavreli Richard Vašečka a Branislav Škripek.

Problém s dokumentom má i Matica slovenská a iní. Robertovi Ficovi poslali list so zoznamom ľudí, ktorí s návrhom stratégie nesúhlasia. Ide napríklad o predsedu Matice Mariána Tkáča, jej podpredsedu Jozefa Šimonoviča, bývalého riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Júliusa Bindera či riaditeľa vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov Romana Michelka. Predložený návrh stratégie podľa nich nezodpovedá obsahu Ústavy SR a ďalších ľudsko-právnych dokumentov, vyjadruje prvky protirodinnej a protinárodnej ideológie, ktorá nemá s ľudskými právami nič spoločné. Za osobitne nebezpečné považujú viaceré prílohy návrhu, ktoré majú predstavovať zásadné rámce pre tvorbu budúcich verejných politík v oblasti výchovy a vzdelávania k ľudským právam. Zároveň požadujú, aby bol predložený návrh zamietnutý ako celok. "Máme nádej, že si uvedomíte svoju zodpovednosť za budúcnosť našej krajiny, odmietnete protirodinnú a protinárodnú ideológiu a rozhodnete sa presadzovať zmysluplné chápanie ľudských práv," píše sa v liste.

Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku poputuje po troch rokoch práce na rokovanie vlády. Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť ju v pondelok 1. decembra prijala a odporučila vláde na schválenie. Predseda rady Miroslav Lajčák ju do vlády pošle do 31. decembra, ďalej je v kompetencii jej predsedu, kedy ju na rokovanie zaradí. Aj napriek tomu, že ľudskoprávna rada vlády stratégiu odporučila, občianska komora rady za ňu hlasovala s podmienkou. Svoje vysvetlenie, resp. pripomienky mala zaslať do 5. decembra písomne predsedovi rady, tie budú následne priložené k dokumentu, ktorý pôjde na rokovanie vlády. Podľa člena za občiansku komoru ľudskoprávnej rady vlády Kálmána Petőcza je hlavným problémom stratégie to, že kladie malý dôraz na zodpovednosť štátu a aktívny prístup k implementácii ľudských práv. Problém má aj poslankyňa NR SR Erika Jurinová, ktorá stratégiu považuje za dielo tých, ktorí sa na ňom zúčastnili. Stratégia je podľa nej príliš jednostranná. Podľa Miroslava Lajčáka, ktorý je predsedom rady vlády, nie je ideálnym dokumentom, no je najlepším možným, aký sa v slovenských podmienkach o ľudských právach nachádza. "Prijatím stratégie sa nič nekončí, jej prijatie sú nové výzvy, ktoré pred nami stoja,“ povedal.