Vláda by podľa analytikov mala využiť dobré časy na výraznejšie znižovanie dlhu

"V roku 2017 by mali byť daňovo-odvodové príjmy štátu o takmer 4 miliardy eur vyššie ako v roku 2014. Deficit verejných financií v tom istom období by mal klesnúť len o jednu miliardu eur. Porovnanie týchto čísel jasne ukazuje, že ambicióznosť je to posledné, čo možné o konsolidácii verejných financií povedať," tvrdí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.

Znižovanie deficitu sa podľa neho deje vďaka rastúcim príjmom. "Vláda neutráca celý rast, len časť, vďaka čomu deficit klesá. Ak vezmeme do úvahy súčasné podmienky akými sú nulová valorizácia sociálnych dávok, historicky najnižšie úroky, absencia prírodných katastrof, silný ekonomický rast, tak súčasnú konsolidáciu musíme považovať za premrhanú príležitosť, za zlyhanie vlády v snahe dosiahnuť udržateľné verejné financie," myslí si Ďurana.

Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej je však rozpočet na budúci rok realistický. I keď je tiež presvedčená, že mohol byť ambicióznejší. "Projekcie s prebytkovým hospodárením sa však už niekoľkokrát posunuli o tri roky dopredu, takže odhad na rok 2019 sa momentálne javí ako pomerne optimistický," konštatuje však Muchová.

Podobný názor má aj analytik Tatra banky Boris Fojtík. "V kontexte súčasného vývoja zostáva potenciál na konsolidáciu verejných financií nevyužitý. Zvýšené daňové príjmy oproti rozpočtu dávajú priestor jednak na vyššiu konsolidáciu aj na vyššie výdavky v rozpočte napríklad v školstve," myslí si Fojtík.

Z návrhu rozpočtu vyplýva, že by malo pokračovať znižovanie dlhu, ktorý by mal v roku 2019 dosiahnuť 49,1 % HDP. Podľa Muchovej k znižovaniu zadlženia napomáha aj situácia na finančných trhoch vďaka uvoľnenej menovej politike Európskej centrálnej banky, ktorá drží úrokové sadzby na rekordne nízkej úrovni a zároveň uskutočňuje kvantitatívne uvoľňovanie. Tiež podotkla, že aj výnosy slovenských štátnych dlhopisov sú na nízkej úrovni, čo tiež znižuje výdavky na obsluhu štátneho dlhu. "V porovnaní s eurozónou má Slovensko ešte pomerne nízke celkové zadlženie verejného sektora. Na druhej strane, dlh sa od krízy v roku 2009 v pomere k HDP zdvojnásobil. Pokým v roku 2008 dosahoval necelých 27 % HDP, vlani to bolo 53 % HDP," upozornila Muchová. Vyčíslila, že v absolútnych hodnotách dosahuje zadlženie verejného sektora 41 miliárd eur. "Z ekonomického pohľadu je preto vhodné využiť dobré časy, keď sa ekonomike darí a daňové príjmy rastú, na výraznejšie znižovanie verejného zadlženia," tvrdí Muchová.

Za jedno z rizík, ktoré by mohli ohroziť rozpočtové ciele vlády považuje brexit. "Zatiaľ sa vplyv brexitu očakáva najmä cez neistotu a  hlavných obchodných partnerov Slovenska v Európskej únii. Riziko z dlhodobejšieho hľadiska je aj očakávaný demografický vývoj," dodala Muchová.

Ďalším rizikom rozpočtu je aj navýšenie miezd vo verejnej správe. "Medzi riziká patrí nezahrnutie indexovania miezd vo verejnej správe, o ktorom sa momentálne vyjednáva a bude predstavovať zvýšené výdavky oproti plánovanému rozpočtu. Taktiež plánové zvýšovanie platov učiteľov je v rozpočte zahrnuté iba čiastočne," upozornil Fojtík.