Višňovský namiesto trošky hral najviac: "Keď som videl tribúny..."

Od Ľubomíra Višňovského sa v zápase proti Rusku nečakali zázraky, pôvodne mal byť nasadený len na presilovky a prípadne si zvýšiť o niečo minutáž v hre päť na päť. No napriek tomu, že početné výhody dlho neprichádzali a napokon ich nebolo veľa, po stretnutí sa mohol pochváliť titulom najvyťaženejšieho hráča...
      Lenže spokojnosť s ním z ľadu do kabíny nezišla, Slováci prehrali s Ruskom 3:4 a účasť vo štvrťfinále sa im už po skupinových bojoch značne vzdialila. "Keď som videl tú atmosféru, musel som ísť na ľad," priznal Višňovský, že o jeho štarte rozhodla do značnej miery aj šampionát v jeho domovine. Bolesť ramena musela ísť bokom,. tentoraz v prenesenom význame.
      Višňovský na zdravotné ťažkosti pozabudol, mužstvo sa mohlo spoľahnúť na jeho perfektné ovládanie puku, rozvahu a prehľad v rozohrávke, ktoré doteraz najmä počas početných výhod na slovenských hokejkách chýbali. Príchod obrancu, ktorý aj vo svojom klube patrí k presilovkovej "buzole", mal povzbudiť aj spoluhráčov, no vytúžená trefa nepadla ani v momentoch, keď to bolo najviac potrebné. Pri stave 3:4 v góloch a 5:3 v hráčoch na ľade viac možností už nemusí prísť. A proti Rusku ani neprišlo. "Nedali sme gól z presilovky, trochu to tam skáče, naozaj to nie je len tak. Mali by sme sa uvoľniť, možno by sme sa mali hrať na nejakú náhodnú strelu. Musíme si to ešte pozrieť na videu, fakt sme sa dôkladne na ne pripravili aj teraz," analyzoval.
      Napriek pomoci "Višňu" teda čerešnička na torte v podobe bodového zisku neprišla, aj keď ako jeho spoluhráči, tak aj objektívny divák musel uznať, že šlo o doteraz najlepšie predstavenie Hanlonovcov na šampionáte. "Publikum si zaslúžilo vidieť naše víťazstvo. Nedali sme zase gól z presilovky a v tretej tretine nás už k veľa veciam súper nepustil. Rusi zahrali výborne vo fázach, keď sme my potrebovali hrať - podržali puk, vyhodili ho," charakterizoval márnu snahu o vyrovnanie 34-ročný bek.
       Višňovský priznal, že sa necítil vo svojom živle, počas posledných rokov mu svedčali menej od seba vzdialené mantinely, navyše aj posledná olympiáda sa hrala v zámorí, takže nebolo kedy zvyknúť si na nové pomery. Pár tréningov nestačí. "Neviem koľko rokov som nehral na takomto klzisku a hral som na ľavej strane, čo bolo ďalším nezvykom. Niektorí hráči sme prišli len nedávno zo zámoria. Nevieme si možno nájsť na širšom klzisku to správne miesto, pristúpiť k hráčom. Človek potrebuje trochu praxe."
      Hlavný dôvod výsledkových nezdarov však môže byť v tom, čom je aj hlavné pozitívum. Dvojsečná zbraň v podobe divákov, ktorí počas domácich majstrovstiev položia aj životy za hokejistov, ale na druhej strane majú aj vysoké očakávanie. A to potom narobí šarapatu aj s psychikou skúsených borcov. "Je možné, že priveľmi chceme. Bolo to dnes to isté, ako na zimnej olympiáde s Fínmi. Diváci nás ženú, kulisa je fantastická, nesmieme sa nechať vyhecovať. každý chce o jeden krok spraviť viac a potom to nie je dobré. Netreba pozerať teraz už na dva zápasy, na tri, ale ísť po jednom, alebo po jednej tretine. Musia ísť hore hlavy a ide sa ďalej. Odteraz si už zaváhanie nemôžeme dovoliť."    

Zdroj: TASR