Vietnamskí dizajnéri sa snažia dobyť módny svet tradičnými technikami

V odľahlých kopcoch Cao Bang, približne 300 kilometrov severne od Hanoja, vietnamská dizajnérka Thao Vu ponára pásy bavlny do veľkej nádoby s lístkami indiga. Jej módna značka Kilomet 109 je prvým priekopníkom nového vietnamského hnutia "etickej módny", v rámci ktorej sa dizajnéri snažia zachovať remeslá predkov a priniesť maximálne zisky miestnym komunitám pri minimum škodách na životnom prostredí.

Thao Vu nadviazala na globálny trend. Spolupracuje s približne 54 etnickými menšinami vo Vietname, pričom každá z nich používa vlastné jedinečné textílie a vlastný tradičný odev. "Naučila som sa od nich tradičné techniky," povedala 38-ročná Thao a vysvetlila, ako čerpá inšpiráciu od nungunských žien v dedine Phuc Sec, ktoré používajú prírodné farbivá a tkajú látky ručne na stavoch. Stačilo už len dodať odevom "modernejší, súčasnejší vzhľad a štýl", ktorý osloví klientov v svetových metropolách, ako sú New York či Berlín.

Thao používa tradičné prírodné farbivá získané z koreňov a listov tropických rastlín na farbenie organického hodvábu, bavlny a ľanu v celej škále odtieňov od tmavomodrého indiga po šedú či od oranžovej po sýtu hnedú.

Vietnam bol pritom v predchádzajúcich desaťročiach predovšetkým centrom masovej továrenskej výroby lacných odevov pre módne reťazce, ako sú Zara, Mango a H&M. Tento multimiliardový sektor pomohol krajine dosiahnuť ohromujúci hospodársky rast, ale zároveň si vyslúžil kritiku aktivistov za chabé dodržiavanie práv zamestnancov a slabú ochranu životného prostredia.

Produkty tradičných pradiarní a tkáčov sú pritom ekologické, vyrobené z prírodných vlákien a zafarbené prírodnými farbami bez stôp chemikálií a bez umelých vlákien.

Dizajnérka Thao Vu už získala viaceré pocty, dostala niekoľko medzinárodných ocenení a predala svoje odevy náročným klientom, ktorí nakupujú v luxusných butikoch. A miestne vietnamské ženy tiež profitujú zo spolupráce s dizajnérkou.

Le Ba Ngoc, vedúci vietnamského združenia vývozcov ručne vyrábaných produktov, považuje spojenie vietnamských umelcov so zahraničnými módnymi dizajnérmi za obrovskú šancu, ako prijať "sofistikovanejší dizajn" - práve to je podľa neho slabinou vietnamských remeselníkov. "To je kľúčový faktor pre udržanie a zvýšenie zahraničného aj domáceho predaja," skonštatoval.

Aj združenie sa snaží spolupracovať s etnickými skupinami pri hľadaní spôsobov, ako zmodernizovať ich techniky - napríklad vývojom indigového prášku a pritom zachovať ich jedinečnosť a štýl.