BRATISLAVA - Predpokladá sa, že fyzická kondícia a zdravotný stav súčasných detí sa bude v ich 35 rokoch, rovnať súčasnému stavu 50-ročných ľudí.
Skúmanie stravovacích zvyklostí SR slovenských detí pod patronátom Úradu verejného zdravotníctva odhalilo, že viac ako tretina z nich pravidelne neraňajkuje a nemá dostatočný denný príjem ovocia a zeleniny. Trendy nesprávnej životosprávy tak po rodičoch kopírujú aj ich potomkovia. Alarmujúce je, že slovenské deti prijímajú 3,5-krát viac soli, ako sa odporúča.
Ukázalo sa, že deti vo veku od 7 do 10 rokov nemajú úplne správne stravovacie a pohybové návyky. Iba o niečo viac ako polovica z vyšetrených detí denne konzumuje mlieko, deti nemajú dostatok pohybu a nedosahujú potrebný energetický výdaj.
Už v tomto veku má takmer 10 percent detí problém s nadmernou hmotnosťou, pričom viac obéznych detí je na vidieku než v mestách. „Stravovacie návyky na vidieku sa nemenia tak rýchlo ako v meste, prevláda tu viac tradičná kuchyňa, s vyšším zastúpením menej vhodných živočíšnych tukov. Napriek predpokladu, že na vidieku by sa mohlo konzumovať viac zeleniny a ovocia vďaka vlastnej produkcii, monitoring ukázal, že tomu tak nie je,“ povedala MUDr. Katarína Babinská zo Združenia pre zdravie a výživu.
Odborníci upozorňujú, že nastolený trend v nedostatku pohybu sa presúva stále do nižších vekových skupín. Je to najmä dôsledok toho, že deti trávia viac času pri počítačoch alebo televízii, čo vedie k zanedbávaniu ich telesnej výchovy a fyzickej aktivity vo voľnom čase. Predpokladá sa, že fyzická kondícia a zdravotný stav súčasných detí sa bude v ich 35 rokoch rovnať súčasnému stavu 50-ročných ľudí.
Pravidelne trénuje alebo navštevuje športový krúžok iba polovica zo sledovaných detí. „Podľa odporúčaní by sa dieťa školského veku malo každý deň aspoň hodinu venovať stredne intenzívnej až intenzívnej pohybovej aktivite. Začiatok školského roka by mohol byť i pre rodičov impulzom, aby viedli dieťa k správnej výžive a pohybu. Osvojenie si správnej životosprávy sa považuje za jednu z najúčinnejších foriem prevencie civilizačných chorôb,“ skonštatovala MUDr. Babinská.
Nedostatok pohybu spolu s nezdravou výživou zapríčiňuje aj rast počtu obéznych ľudí vo svete. S výskytom obezity pritom stúpa aj počet prípadov cukrovky, ktorá skracuje život o deväť až 15 rokov. Odhaduje sa, že každé tretie dieťa narodené v treťom tisícročí ochorie na diabetes, pričom v súčasnosti je to každé 17. dieťa.
Z prieskumu vyplynulo, že 37,5 percenta detí neraňajkuje pravidelne, pričom najčastejšie je dôvodom nechutenstvo, nepociťovanie hladu a nedostatok času. Zloženie raňajok a desiaty je zamerané na nie najsprávnejšie kombinácie pečiva, šunky, salámy, sladkostí a sladkého pečiva. Za pozitívne zistenie monitoringu možno považovať vysoké percento detí (97 %), ktoré konzumujú pravidelne denne obed, mnohé však vynechávajú polievku. Výsledky poukazujú, že takmer polovica detí neolovrantuje, takže medzi obedom a večerou nastáva dlhá prestávka bez pokrmu, čo spôsobuje väčší hlad a riziko večerného prejedania sa.
Rozoznávať význam potravín môže uľahčiť tzv. potravinová pyramída. V spodnej časti pyramídy sa nachádzajú potraviny, ktoré by mali v jedálnom lístku prevládať: celozrnné obilniny, ryža, rastlinné tuky a zemiaky. O poschodie vyššie je ovocie a zelenina, nasledujú mliečne a mäsové výrobky. Na vrchole pyramídy sa nachádza biele pečivo, sladkosti a slané maškrty.