BRATISLAVA – Ministerstvo životného prostredia v posledných mesiacoch zintenzívnilo svoju prácu na posilnení ochrany prírody. Šéf envirorezortu Lásló Sólymos dnes predstavil ciele ministerstva.
Do roka 2025 chce zaistiť bezzásahový režim pre polovicu územia každého národného parku, štátne lesy v bezzásahovom režime presunúť pod správu národných parkov a zvyšné územie obhospodarovať prírode blízkym spôsobom. „Ešte pred letom som avizoval, že je najvyšší čas otvoriť s agrorezortom diskusiu na tému lesy. Myslel som tým diskusiu konštruktívnu a vecnú. Teda takú, aká tu chýba už roky. Výsledkom čoho je stav, kedy v laickej aj odbornej verejnosti lietajú triesky, kedykoľvek sa povie slovo les,“ uviedol Sólymos. V septembri predstavil návrh Národného memoranda o lese, na ktorý len minulý týždeň reagovalo ministerstvo pôdohospodárstva.
Kľúčovým aspektom v tejto veci je posilnenie ochrany prírody. Počas leta 2015 úspešne vstúpila do platnosti zonácia Slovenského raja. Bezzásahové územie sa tak rozšírilo o jednu štvrtinu. Vláda schválila 6 programov starostlivosti o chránené vtáčie územia. Pričom je pripravených ďalších 8 na prerokovanie. Rezort taktiež zastrešil všetko potrebné, aby do európskej sústavy chránených území NATURA 2000 pribudlo ďalších 169 lokalít.
Cieľom rezortu bude dosiahnuť, aby do roku 2025 bola polovica územia všetkých národných parkov bezzásahová, ktorá by spadala priamo pod ministra alebo by bola riadená správou národného parku. S druhou polovicou územia by sa malo hospodáriť prírode blízkym spôsobom. „Teda tak, aby turisti a návštevníci vnímali, že sú v lese a nie na rúbanisku," podotkol minister. Podľa neho je veľmi dôležité, aby sa pre regióny v blízkosti bezzásahových území poskytli možnosti pre ďalší rozvoj prostredníctvom ekoturizmu.
Ako vníma túto situáciu šéf zeleného rezortu, aké opatrenia chce prijať na ochranu slovenských národných parkov, aké výhody to môže priniesť do chudobnejších regiónov sa dozviete v priloženom videu.
Inštitút enviromentálnej politiky urobil analýzu vývoja lesov cez optiku satelitov medzi rokmi 2000 až 2016. Aj napriek tomu, že výsledky nie sú oproti našim susedom katastrofálne, stratu lesa, ktorá súvisí s bezprostredným výrubom zaznamenali najmä v národných parkoch, ktorá je v týchto oblastiach až dva-krát väčšia. O najväčšiu časť lesa prišiel TANAP a NAPANT, kde sme do roku 2016 prišli až o 16% plochy lesov. Tu sa dostávame do sporu. Podľa oficiálnych údajov plocha lesa rastie, podľa satelitných snímkov je to však naopak. Hlavný rozdiel pramení z odlišnosti metodík a samotnom chápaní lesa. Oficiálne štatistiky vychádzajú z katastrálnych zápisov, pričom satelit za les považuje zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30% lesom.
Kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitov porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola oproti ostanému zemiu v priemere takmer 2-násobná. Slovensko teda na základe tejto analýzy stratilo v rozmedzi od roku 2000 do 2016 7% lesa. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2% lesného porastu, mimo národných parkov dosahuje táto strata 6,4%. Najviac stratil Tatranský Národný Park, kde zmizlo 165 kilometrov štvorcových lesa, čo predstavuje 29,9% rozlohy lesov národného parku. Národný park v Nízkych Tatrách stratil 16,1% lesa, čo predstavuje 110 kilometrov štvorcových zalesnenej plochy. V TANAPe je za obrovským úbytkom veterná smršť z roku 2004. Za stratu lesa môžu okrem plánovanej a nelegánej ťažby aj prírodné podmienky či nevyhovujúce zloženie lesa, ktoré môžu ovplyvniť aj vznik kalamity.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies