BRATISLAVA - Záľuba v umení, o ktorej sa doteraz predpokladalo, že je výlučnou vlastnosťou moderného človeka druhu Homo sapiens sapiens, bola vlastná aj neandertálcom.
Svedčia o tom nálezy jaskynných malieb na troch rôznych miestach v Španielsku, ktoré vedci datovali do obdobia, keď v Európe ešte moderný človek nežil, a obývali ju iba neandertálci. Tí boli doteraz považovaní za neinteligentné, necitlivé, hrubé a primitívne stvorenia, tento názor si však podľa vedcov budeme musieť aspoň čiastočne poopraviť.
Maľby v troch španielskych jaskyniach La Pasiega, Maltravieso a Ardales, ktoré sú od seba vzdialené stovky kilometrov, sú síce primitívne, no podľa vedcov dokazujú, že umenie neandertálcom nebolo vzdialené. Dokladajú to aj nálezy zafarbených mušlí, o ktorých vedci predpokladajú, že slúžili neandertálcom ako šperky.
Ako informoval Alistair Pike z University of Southampton, ktorý bol jedným z účastníkov projektu, maľby vznikli v každej z týchto troch jaskýň inokedy - aj tie najnovšie z nich však vedci datujú do obdobia pred 65-tisíc rokmi, čo je o 20-tisíc rokov skôr, ako sa v Európe objavil moderný človek.
Samotné jaskynné maľby pozostávajú podľa BBC najmä z odtlačkov rúk, červených kruhov a iných geometrických obrazcov. V skúmaných jaskyniach sa nachádzajú aj maľby znázorňujúce zvieratá, ich vek však zatiaľ vedci neskúmali.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies