BRATISLAVA – Rómske deti z Brna, Plaveckého Štvrtka a Spišského Podhradia natočili dokument, v ktorom vo svojej komunite mapujú obdobie rómskeho holokaustu a komunizmu. Prostredníctvom výpovedí pamätníkov sa dozvedajú, ako vtedajšie zákony prispeli k rómskemu holokaustu, čím československí Rómovia prechádzali počas druhej svetovej vojny, ako sa im žilo v komunistickom režime a čo im priniesla demokracia.
Dokumentárny film "Příběhy, které nebyly napsány" vznikol vďaka projektu My a naša história a chce posilniť u Rómov vlastnú identitu a zároveň upozorniť, že história sa kedykoľvek môže zopakovať. "V komunitných centrách sme rozmýšľali, akým spôsobom pomôcť, aby si rómske deti uvedomili svoju vlastnú identitu. Veľakrát sa totiž považujú za menejcenné," povedala pre TASR realizátorka projektu Petra Melikantová na dnešnom predstavení dokumentu v Bratislave. Deti chceli odtrhnúť od súčasných tém a nasmerovať ich do histórie. "Začali sme oslovovať deti, či by mali záujem zúčastniť sa tohto projektu. Pre ne to bolo tiež niečo nové, pretože samy priznali, že sa doma zaoberajú aktuálnymi problémami a nespomínajú na minulosť," priblížila.
Deti natočili na kameru výpovede českých a slovenských rómskych pamätníkov, ktorí rozprávajú o svojom živote a osudoch Rómov naprieč 20. storočím. Podľa Melikantovej sú to niekedy ťažké spomienky, no prekvapujúca bola napríklad podpora zo strany majority počas vojny.
"Často rozprávali o tom, ako im pomáhali ľudia ukrývať sa, zachraňovali im deti alebo im pomáhali s jedlom. Po Slovenskom národnom povstaní sa však situácia pritvrdila a aj majorita sa zľakla, lebo bolo viac útokov zo strany gardistov na rómske osady," uviedla. Rómovia v dokumente spomínajú aj na to, ako pred vojnou chodili pomáhať "gadžom" na pole či v domácnostiach, ale náhle sa to zmenilo. "Niektorí nemohli cestovať vlakom. Nasadnúť totiž mohli len do posledného vozňa, ale zo Spišského Podhradia išiel len jeden vozeň. Šikanovaní boli aj tak, že mali vlastného lekára a nemohli ísť k inému," povedala Melikantová.
Z obdobia komunizmu podľa nej pamätníci často spomínali na to, že mali prácu, ktorá im umožňovala mať vyššiu hodnotu v spoločnosti. Do školy chodili s majoritou, našli si tam kamarátov, s ktorými sa dodnes zdravia. "Mali pocit, že sú súčasťou spoločnosti. Demokraciu vnímajú ťažie, pretože je málo práce a sú vysoké ceny potravín," povedala Melikantová.
Do projektu sa zapojil aj 16-ročný Denis. Nakrúcanie bolo pre neho zložité najmä vtedy, ak respondenti začali pri spomínaní na minulosť plakať. "Oslovil som pani, ktorá je zo Spišského Podhradia. Počas vojny bola ešte veľmi malá, takže si z toho obdobia veľa nepamätá, ale hovorila, že počas komunizmu bola lepšia doba," priblížil. Jeho kamaráta Kristiána zasiahol príbeh ženy, ktorá musela počas vojny skrývať svoje deti. "Rozhodol som sa natáčať, aby som vedel, čo sa stalo. Nahovárame si, aký tu svet máme, ale oni ho mali horší," povedal.
Dokumentárny film "Příběhy, které nebyly napsány" je dostupný na webe pribehyromu.wixsite.com/mysite.
Na projekte My a naša história od augusta 2015 spolupracovali mimovládne organizácie Človek v ohrození a DROM, rómske stredisko v Brne.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies