OSLO - Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN) si prevzala v nedeľu Nobelovu cenu mieru. Jej najväčším úspechom bolo odštartovanie tvorby zmluvy na pôde Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá má viesť k úplnému zákazu jadrových zbraní.
ICAN je združením mimovládnych organizácií, ktoré sa zasadili za prijatie historicky významnej zmluvy o zákaze jadrových zbraní prijatej v júli tohto roku 122 krajinami sveta. Význam tejto zmluvy je najmä symbolický, pretože jadrové mocnosti sa k nej odmietli pridať. Veľvyslanci troch jadrových veľmocí avizovali, že sa nezúčastnia na slávnostnom odovzdávaní Nobelových cien mieru. Prestížne ocenenia sa každoročne udeľujú 10. decembra, teda v deň úmrtia zakladateľa nadácie Alfreda Nobela (1833-1896).
Na základe poslednej vôle a finančných prostriedkov významného švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-96) je od roku 1901 každoročne udeľovaná prestížna Nobelova cena za významný objav, čin alebo dielo. Táto pocta umelcom vedcom, ekonómom a mierotvorcom je všeobecne považovaná za najhodnotnejšie ocenenie na svete.
Alfred Nobel prežil plodný život popredného vedca, vynálezcu a podnikateľa. Dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí planéty. Keď si vo svojom omylom uverejnenom nekrológu prečítal, že ho považujú za obchodníka so smrťou, začal sa zaoberať tým, ako využiť dosiahnutý majetok pre blaho ľudstva. K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností ho zrejme priviedla Bertha von Suttnerová, jeho krátkodobá sekretárka a neskoršia priekopníčka mierového hnutia, ku ktorej prechovával neopätovanú náklonnosť.
Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej ceny, ustanovil podpisom svojho testamentu v roku 1895. V testamente poveril švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún.
Založil tak v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry, medicíny alebo fyziológie a mieru. Prvé Nobelove ceny udelili v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia 10. decembra 1901. Nobelove ceny sa udeľujú vo švédskom hlavnom meste Štokholm. Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa udeľuje v nórskej metropole Oslo. V období svetových vojnových konfliktov sa ceny neudeľovali.
Laureáti Nobelovej ceny si prevezmú medailu a diplom a každá cena je finančne dotovaná sumou desať miliónov švédskych korún (969.612 eur). Ocenenie sa udeľuje za prínos vo fyzike, chémii, medicíne a literatúre a za prínos pre mier, pričom Nobelova cena za mier je považovaná za najdôležitejšie politické vyznamenanie. V roku 1969 pribudla kategória ekonómia.
Prestížne ocenenie neudelili 19-krát, naposledy sa tak stalo v roku 1972. V prípade jej neudelenia bola väčšinou finančná časť ceny vložená do zvláštneho fondu Nobelovej ceny mieru alebo čiastočne aj do spoločného fondu Nobelových cien.
K nominantom Nobelovej ceny patrili aj Josif Vissarionovič Stalin a Adolf Hitler. Nikdy ju však nezískali. Za najväčšiu škodu v niekoľkoročných dejinách udeľovania ceny označujú historici fakt, že Nobelovu cenu nikdy nezískal nominovaný indický politik Mahátma Gándhí.
Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne, in memoriam. Ak držiteľ zomrie v čase medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním, cenu udeliť možno - toto pravidlo sa uplatňuje od roku 1974. Nobelove ceny budú tento rok dotované vyššou finančnou odmenou.
Týždeň pred zverejňovaním mien tohtoročných laureátov v jednotlivých vedných odboroch Nobelova nadácia oznámila, že dotácia každej z cien bude o milión švédskych korún (105.000 eur) vyššia než vlani. Správna rada Nobelovej nadácie na svojom zasadnutí 14. septembra 2017 rozhodla, že Nobelova cena za rok 2017 bude dotovaná sumou deväť miliónov švédskych korún (944.000 eur). Výška dotácií Nobelovej ceny závisí od výnosov z kapitálu, ktorý zanechal švédsky fyzik Alfred Nobel, zakladateľ ceny.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies