BRATISLAVA - Migračná vlna, s ktorou už dlhodobo zápasia európske krajiny, je spojená s rozvratom jednotlivých krajín na Blízkom Východe či v afrických štátoch. Ľudia utekajú za víziou lepšieho života, pretože vo svojich rodných krajinách zápasia s chudobou či bojujú dennodenne o život.
Migračná vlna, ktorú v Európe zažívame, je úzko spätá aj s klimatickými zmenami, čo sa najviac dotýka poľnohospodárov či farmárov, ktorí prichádzajú o svoje živobytie. Chudoba a zlé životné podmienky ich mnohokrát doženú k tomu, aby opustili svoje domovy a odišli za prácou. Kroky, ktoré prijala EÚ, sa neosvedčili ako skutočne použiteľné a funkčné. Taliansko a Grécko sa už roky trápia s obrovským prílevom migrantov prevažne v letných mesiacoch, keď sú podmienky najprijateľnejšie.
Napriek tomu, že EÚ sa snaží spolupracovať s rôznymi organizáciami, výsledky sa nedostavujú. Tábory sa plnia čoraz viac a ľudia v provizórnych stanoch tam ostávajú aj niekoľko mesiacov. Najväčším problémom je to, že v záchytných táboroch chýbajú pracovníci, ktorí by vedeli celý proces urýchliť - či môžu ostať v Európe alebo ich prinavrátia do svojich rodných krajín. Táto situácia vytvára napätú atmosféru medzi európskymi lídrami. Akým spôsobom by sa dal zastaviť prílev ľudí do Európy, sme sa spýtali expremiérky SR, v súčasnosti dekanky Paneurópskej vysokej školy Profesorky Ivety Radičovej.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies