BRATISLAVA - Najviac ľudovej mágie sa od nepamäti spájalo s vianočnými sviatkami. Podľa etnologičky Emílie Mázorovej to bolo do veľkej miery ovplyvnené skorším západom Slnka.
V zime sú dni kratšie
Zemská os nie je kolmá na obežnú dráhu Zeme okolo Slnka, je k obežnej dráhe naklonená. To spôsobuje zmenu ročných období. Na pologuli, ktorá je naklonená k Slnku, nastáva leto – teplejšie a dlhšie dni. Na opačnej strane, ktorá je odklonená od Slnka, nastáva zima, teda chladnejšie a kratšie dni. A práve táto zmena bola v minulosti ešte neobjasnená a preto sa spájala s magickými prvkami.
Chlap ako prvý
"Využívala sa mágia slova, napríklad rôzne zariekania. Bola to tiež mágia začiatku či niečoho prvého – teda, čo urobíme na Štedrý deň, to bude celý rok. Prvý tak mohol vstúpiť do domu len chlap, aby bolo všetko dobré. Pretože, ak by vošla prvá žena, znamenalo by to veľké nešťastie," ozrejmila etnologička.
Rastliny s magickou mocou
Vo veľkej miere sa podľa Emílie Mázorovej tiež využívala ľúbostná mágia, ako napríklad vkladanie lístočkov s menami dievčat do halušiek a ktorá vyplávala na povrch, to sa malo prvé vydať. "V tomto období sa často používali aj rastliny a predmety, ktorým bola pripisovaná magická moc. Z rastlín to bol, okrem iného, cesnak, z predmetov napríklad červená nitka," konkretizovala etnologička.
Symbolika mien
Spomínané obdobie sa začínalo na Martina, pričom za významné dni boli podľa etnologičky považované aj Katarína, Ondrej, Barbora, Mikuláš a Lucia. Jeho časť sa nazývala stridžie dni, ktoré vyvrcholili práve na spomínanú Luciu. Počas predsviatočného obdobia a Vianoc sa však rozvíjala i ľudová slovesnosť, ľudia si rozprávali rôzne povesti, rozprávky a povery. Samotné Vianoce sa v niektorých oblastiach Slovenska nazývali i Kračún a Štedrý večer zase Dohviezdnym večerom.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies