Viaceré opozičné zákony neprešli: Reklama na alkohol môže byť naďalej v blízkosti škôl či liečební

Hnutie chcelo novelou viac chrániť deti, mládež aj osoby, ktoré trpia alkoholickou závislosťou. Zdôrazňujú, že treba dbať na zdravý vývoj detí a mládeže a tiež pomôcť ľuďom trpiacim závislosťou. "Je preto pochopiteľné, že reklama alkoholických nápojov pred takýmito inštitúciami alebo zariadeniami je v hrubom rozpore s povinnosťou zákonodarcu, ale najmä so záujmom celej spoločnosti na zdravom vývoji detí a mládeže," zdôrazňuje KDH.

Hnutie neuspelo ani s návrhom Jozefa Mikloška. Chcel, aby sa nepočujúce deti povinne učili v špeciálnych školách bilingválnou formou. "Na vyšších stupňoch vzdelávania sa stanovuje možnosť využívať tlmočníka posunkovej reči," navrhoval ďalej v novele zákona o posunkovej reči, ktorú dnes poslanci odmietli. Právnou normou chcel tiež dosiahnuť, aby sa nepoužíval termín "sluchovo postihnutí" a tiež, aby posunková reč bola považovaná za rovnocenný jazyk, ktorý používa majoritná skupina počujúcich.

Podľa Mikloška treba špecifikovať konkrétne druhy sluchového postihnutia, ktoré pojem obsahuje. "Znamená to, že sa budú používať pojmy nedoslýchavý, nepočujúci, ohluchlý a so zvyškom sluchu. Tento postup zabezpečí, aby nedochádzalo k nesprávnemu zaradeniu dieťaťa s poruchou sluchu do konkrétnej vzdelávacej inštitúcie," vysvetľoval poslanec.

Ústavná ochrana dôchodkového systému nebude

Opozičné strany v parlamente opätovne neuspeli s návrhom na ústavnú ochranu dôchodkového systému. Vládny Smer-SD právnu normu poslancov Ľudovíta Kaníka (DS-SDKÚ), Júliusa Brocku (KDH), Jozefa Mihála (SaS), Eriky Jurinovej (OĽaNO) a Martina Chrena (nezaradený) zamietol. 

Ústavný zákon by garantoval postupné zvyšovanie príspevkovej sadzby do druhého piliera od roku 2017 o 0,25 percentuálneho bodu ročne z terajších 4 % na najmenej 6 %. Zároveň by zaviedol nedotknuteľnosť vlastníckych práv dôchodkových úspor a nezrušiteľnosť dôchodkového sporenia.

Parlament neschválil ani návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorou chcel Ľudovít Kaník (DS-SDKÚ) zmeniť pravidlá poskytovania dávky v hmotnej núdzi v prospech pracujúcich rodín. Nízkopríjmové pracujúce rodiny navrhoval opozičný poslanec podporiť tým, že by sa podiel príjmu zo závislej činnosti a materského, ktorý sa nezapočítava do príjmu pri posudzovaní nároku na dávky v hmotnej núdzi, zvýšil zo súčasných 25 % na 40 %. "Zvýšením príjmu prostredníctvom doplatku časti dávky v hmotnej núdzi sa zvýši príjem predovšetkým viacdetným rodinám, ktorých príjem zo závislej činnosti je blízky minimálnej mzde," uviedol Kaník. Novela má podľa neho nastaviť systém tak, aby rodina, v ktorej aspoň jeden z rodičov pracuje, mala vyšší príjem ako rodina, ktorá žije len zo sociálnych dávok.

Návrh zároveň počítal so zmenou poskytovania príspevku na nezaopatrené dieťa. Tento príspevok nemajú úrady práce a sociálnych vecí vyplácať, ak zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a dieťa má viac ako sedem neospravedlnených vyučovacích hodín za mesiac alebo dieťa spáchalo priestupok alebo trestný čin.

Parlament neschválil Novotného balíček na pomoc pracujúcim rodičom

Pracujúci rodičia sa vyššej pomoci od štátu nedočkajú. Parlament dnes neschválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou rodičovský balíček ako koncepčné riešenie pomáhajúce pracujúcim ľuďom vytvárajúcim peniaze rozhadzované Robertom Ficom presadzoval nezaradený poslanec Viliam Novotný. 

Balíček obsahoval sedem základných opatrení – jeden rok materskej vo výške čistej mzdy, flexibilné čerpanie rodičovského príspevku, nediskrimináciu zárobku na rodičovskej, odpočítateľnú položku na bývanie, mzdu vyššiu ako dávky, podporu rodičov v núdzi a podporu viacdetných rodín. 

„Premiér s veľkou parádou uvádza sociálne balíčky, ktorých súčasťou sú aj matky. Ide o lacný predvolebný ťah zaplatený z peňazí daňových poplatníkov. Vládne balíčky považujeme za nekoncepčné, preto ich treba odmietnuť a po voľbách zrušiť,“ konštatoval Novotný. 

Priemerná materská sa podľa novely mala v roku 2016 zvýšiť o sto eur mesačne a jej poberanie sa malo predĺžiť o tri týždne. Materská sa mala postupne do roku 2020 zvyšovala až na úroveň čistej mzdy, maximálne do výšky 1,5-násobku priemernej mzdy. Zároveň rodič namiesto súčasného pol roka mohol zostať na materskej postupne až rok.
Rodičia mali podľa návrhu novely dostať možnosť plánovať si čerpanie rodičovského príspevku podľa potrieb rodinného rozpočtu a plánovaného návratu do zamestnania. Malo by byť na nich, či budú čerpať rodičovský príspevok do troch rokov dieťaťa, alebo kratšie obdobie vo zvýšenej sume, až do výšky tisíc eur mesačne do šiestich mesiacov. Pracujúcemu rodičovi sa na konci roka podľa novely mohli znížiť dane až do 600 eur (50 eur mesačne) na základe preukázateľne zaplatených úrokov z úveru na bývanie alebo nájomného uhradeného na základe platnej nájomnej zmluvy (až do výšky 16-násobku životného minima, t.j. 3 169 eur ročne). 

Rodičia podľa návrhu mali mať rovnakú možnosť privyrobiť si aj počas poberania rodičovského príspevku, ako majú dnes nezamestnaní. Bez toho, že by za nich prestal štát platiť dôchodkové poistenie, mohli si mesačne zarobiť 148,57 eura, teda 75 % životného minima. Novotný zároveň navrhoval zdvojnásobiť daňový bonus pre pracujúcich rodičov na tretie a každé ďalšie dieťa v rodine, ktorý prinesie rodičom s tromi a viac deťmi vyše 250 eur ročne. „Balíček je určený pracujúcim rodičom, aby cítili aspoň takú pomoc ako ľudia, ktorí nepracujú a majú k dispozícii celé spektrum pomoci,“ vysvetlil podpredseda strany Šanca. Náklady na balíček vyčíslil na 125 miliónov eur, čo predstavuje príjmy z polovice jedného percenta zvýšenej sadzby DPH, ktorú Smer ponechal na úrovni 20 percent, hoci sa mala podľa vývoja ekonomiky znížiť o jeden percentuálny bod.

Exekučná imunita sa v prospech samosprávy rozširovať nebude

Exekučná imunita sa v prospech samosprávy rozširovať nebude. Plénum Národnej rady SR dnes totiž nepodporilo novelu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti od Miroslava Beblavého (nezaradený), ktorý mal takýto cieľ.

Jeho strana Sieť už v polovici júla avizovala podanie novely, ktorou chcela zabrániť prípadnej exekúcii podielu Martina v Turčianskej vodárenskej spoločnosti (TVS). Tá by mala hroziť kvôli exekúcii mesta pre spornú pohľadávku za 8,4 milióna eur vyplývajúcej zo súdneho sporu o lyžiarske stredisko Martinské hole.

Beblavý v novele navrhoval, aby sa do taxatívneho výpočtu majetku nepodliehajúceho exekúcii doplnila majetková účasť samosprávy v právnických osobách, ktoré v rámci svojho podnikania nakladajú s vlastníctvom Slovenskej republiky.

Poslanec reagoval na novelu exekučného zákona z roku 2012, ktorou súčasná vláda stanovila taxatívny výpočet majetku štátu, kde bez výnimky nemožno exekvovať, alebo majetku, ktorý možno exekvovať len vtedy, ak o tom rozhodne súd. Zavedenie exekučnej imunity odôvodnila tým, že štát plní verejnoprávne funkcie, ktoré nemôžu byť paralyzované.

"Rovnako ako štát aj územná samospráva plní mnohé verejnoprávne funkcie, ktoré nemôžu byť paralyzované," odôvodňoval rozšírenie exekučnej imunity Beblavý. Vysvetlil, že ním predkladaná úprava sa má týkať najmä strategických podnikov územnej samosprávy, ktoré sa zaoberajú vodou. "Po exekúcii majetkových účastí v nich by sa cena vody pravdepodobne zvýšila, čo by malo negatívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva," doplnil.

Hazard sa pre poberateľov dávok a dlžníkov obmedzovať nebude

Prístup k výherným automatom sa v prípade ľudí odkázaných na dávky a dlžníkov štátu na sociálnom poistení obmedzovať nebude. Plénum Národnej rady SR dnes totiž nepodporilo návrh novely zákona o hazardných hrách od poslancov OĽaNO Miroslava Kadúca a Petra Polláka.

Cieľom Obyčajných bolo, aby sa k hracím automatom nedostali občania, ktorí sú preukázateľne odkázaní na dávku v hmotnej núdzi alebo registrovaní medzi dlžníkmi na odvodoch pre Sociálnu poisťovňu. Tento návrh sa mal teda týkať najmä ľudí zo sociálne slabých skupín, alebo tých, ktorí si odmietajú plniť svoje povinnosti.

Prevádzkovateľ výherných automatov mal novelou zákona dostať do rúk nástroj, aby predtým, než hráč začne hrať, mohol identifikovať, či nejde o poberateľa sociálnej dávky. Pokiaľ by prevádzkovateľ umožnil takejto osobe hrať, hroziť mu mala pokuta až do výšky 16.000 eur.

"Hazard na Slovensku ničí životy mnohých ľudí a ich rodín. Je zvrátené, ak sa všetci skladáme na pomoc tým najchudobnejším, podporujeme ich vyplácaním sociálnych dávok a oni tie peniaze napchajú do hracích automatov. Týmto návrhom zákona im zabránime v hraní," tvrdil Pollák.

Podľa Kadúca išlo predkladateľom predovšetkým o peniaze, ktoré dávame zo solidarity tým najchudobnejším, aby si mohli zabezpečiť základné životné potreby. "Nie na to, aby si z nich zvyšovali zisk prevádzkovatelia hracích automatov. Nie sme za reguláciu poctivého podnikania, ale sme proti tomu, aby sa ktokoľvek obohacoval na úkor tých, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu. Keď sme tento návrh predkladali prvýkrát, jedinou výčitkou bola obava z porušenia zákona o ochrane osobných údajov. Tento problém je vyriešený. Preto nevidíme dôvod, aby náš návrh nenašiel širokú podporu naprieč celým politickým spektrom," povedal pred hlasovaním Kadúc.

Obyčajní predložili takmer identickú novelu zákona aj vlani, parlament ju však neschválil. Prevádzkovatelia herní tvrdia, že úmyslu chrániť sociálne ohrozené skupiny ľudí sa v zásade nedá nič vyčítať a že hráči poberajúci dávky v hmotnej núdzi nie sú ich cieľovou skupinou. Problém však vidia v dlžníkoch Sociálnej poisťovne. Tam totiž podľa nich zvyčajne nejde o osoby v núdzi a vo veľkom množstve prípadov už vôbec nejde o chudobných ľudí.

"Návrh regulovať vstup ľudí poberajúcich sociálne dávky do herných prevádzok naráža na niekoľko právnych bariér, napríklad aj na ich samotnú identifikáciu, na ktorú prevádzkovatelia de iure nie sú oprávnení. Ak by na jej základe začali selektovať, koho do herne vpustiť a koho nie, mohlo by to bez existujúceho právneho základu napĺňať znaky diskriminácie," upozornil hovorca hráčskych asociácií Juraj Danielis.

Viskupič neuspel so zmenou financovania kultúry

Financovanie kultúry sa nezmení. Poslanec Národnej rady SR Jozef Viskupič (OĽaNO) totiž neuspel so svojím návrhom zákona o Kultúrnom fonde, ktorým chcel zaviesť viaczdrojové financovanie fondu.

Kultúrny fond mal podľa Viskupičovho návrhu nahradiť tri súčasné umelecké fondy, a to Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení. Nový fond mal jednu sústavu orgánov a jeden model financovania.

Viskupič ďalej navrhoval zrušiť dvojpercentný príspevok, ktorý v súčasnosti platia autori a umelci z ich hrubého autorského príjmu. "Dá sa povedať, že ide o neoprávnenú daň, ktorá týchto umelcov znevýhodňuje oproti iným povolaniam, keďže sú zdaňovaní dvakrát," uviedol predkladateľ.

Na podpore literárnej, vedeckej a umeleckej činnosti sa podľa návrhu mali podieľať nielen Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS), ale aj všetky komerčné rádia a televízie a ďalšie médiá. "Pretože rovnako ako verejnoprávny vysielateľ vysielajú obsah podliehajúci ochrane podľa autorského zákona," vysvetlil Viskupič. Poslanec chcel, aby sa na podpore spisovateľov, hudobníkov, maliarov či iných umelecky nadaných ľudí podieľal aj štát.