Viaceré opozičné návrhy v parlamente neprešli: Zmeny v úhrade DPH, ani neverejné zasadnutia súdov sa nahrávať nebudú

Neverejné zasadnutia súdov sa nahrávať nebudú, zmeny v úhrade DPH a otcovská dovolenka sa nezavedie. Návrh OĽaNO o priamych platbách subdodávateľom neprešiel.

Zmeny v úhrade DPH opozičným poslancom neprešli

BRATISLAVA 19. marca (SITA) - Opozícii neprešiel v parlamente ďalší pokus o úpravu systému úhrady dane z pridanej hodnoty. Tentokrát chceli poslanci za Obyčajných ľudí a nezávislých osobností posunúť splatnosť dane z pridanej hodnoty dodávateľa za poskytnuté tovary alebo služby do času, kým mu odberateľ neuhradí celé plnenie v dohodnutej výške zahŕňajúce aj daň, ktorú je zo zákona povinný zaplatiť. Tento návrh mal byť reakciou na nedisciplinovanosť, či dokonca "hrubú ignoranciu“ uhrádzania platieb zmluvným partnerom za nimi poskytnuté tovary alebo služby, čo spôsobuje druhotnú platobnú neschopnosť. Návrh opozície však v štvrtkovom hlasovaní poslanci neposunuli ani do druhého čítania. 

S podobným návrhom len na predchádzajúcej schôdzi neuspeli poslanci opozičného hnutia KDH. Svojím návrhom chceli podnikateľov odbremeniť od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty, ak im odberateľ za dodanú službu alebo tovar nezaplatí. Rovnako ani v tomto prípade neprešla novela ani do druhého čítania. 

Napriek neúspechom opozície však možno očakávať, že podobné zmeny predsa len budú do daňového systému v budúcnosti zapracované. Ministerstvo financií totiž už pripravilo Analýzu zavedenia režimu úhrady dane z pridanej hodnoty po prijatí platby, v ktorej sa zaoberá práve zavedením možnosti pre malé a stredné podniky platiť daň z pridanej hodnoty až po prijatí platby od odberateľov. "Financovanie splatnej dane z vlastných zdrojov môže predstavovať vážny problém a nedostatok týchto zdrojov potom malým a stredným podnikateľom napr. bráni v ďalších investíciách,“ tvrdí rezort financií. O termínoch možného zavedenia tohto opatrenia však zatiaľ nehovorí. 

Parlament nepodporil návrh KDH na zavedenie otcovskej dovolenky

Parlament neposunul do druhého čítania návrh poslancov za KDH Júliusa Brocku a Alojza Přidala, aby sa na Slovensku zaviedla otcovská dovolenka. Podľa ich návrhu novely Zákonníka práce by otcovská dovolenka trvala jeden týždeň a otec dieťaťa by ju mohol čerpať počas prvého mesiaca od narodenia dieťaťa. Podľa poslancov za KDH ide o opatrenie výrazne zlepšujúce atmosféru v rodine, ktoré pomáha rodičom pri návrate mamičiek z pôrodnice a v konečnom dôsledku zlepšuje aj atmosféru v spoločnosti. 

Návrh je podľa predkladateľov reakciou aj na pretrvávajúci nepriaznivý demografický vývoj v našej krajine. "Dlhšia dovolenka rodiča pomôže najmä v rodinách so školopovinnými deťmi, pretože dĺžka zákonnej dovolenky oboch rodičov v súčte nedosahuje počet voľných dní a prázdnin,“ argumentujú poslanci za KDH. Navrhovali aj obmedzenia pri čerpaní tzv. otcovskej dovolenky. Okrem toho, že by sa navrhovaná otcovská dovolenka musela vyčerpať do jedného mesiaca od narodenia dieťaťa, za nevyčerpanú otcovskú dovolenku by náhradu mzdy zamestnávateľ neposkytol.
 

Neverejné zasadnutia súdov sa nahrávať nebudú

Neverejné zasadnutia súdov sa nahrávať nebudú. Vyplýva to zo zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami, ktorý dnes schválil parlament. Všetky pojednávania na súdoch, civilné aj trestné, sa nahrávajú od 1. marca.

Poslankyňa za Smer-SD Anna Vitteková pozmeňujúcim návrhom zúžila rozsah nahrávania pri trestných veciach, pri ktorých sa bude nahrávať hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie. 

Rovnako sa nebudú nahrávať neverejné zasadnutia súdu. "Ide o úkon súdu, ktorý má neverejný charakter, čo sa týka strán, tak aj priamo nezainteresovanej verejnosti, keďže na neverejnom zasadnutí sa zúčastňujú len členovia senátu a zapisovateľ," vysvetlila Vitteková. 

Nahrávacími zariadeniami bolo postupne od leta minulého roka vybavených všetkých 510 pojednávacích miestností a ministerstvo spravodlivosti verí, že nahrávanie nebude brániť plynulému chodu súdov. Hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová koncom februára konštatovala, že s novým systémom sa mohli všetci oboznámiť, uskutočnili sa potrebné školenia. Minister spravodlivosti Tomáš Borec verí, že nahrávanie pojednávaní bude znamenať "transparentnejšie a efektívnejšie súdne konania, a tým aj lepšiu vymožiteľnosť práva". Všetky audiozáznamy z pojednávaní sa budú archivovať, čo zvýši tlak aj na dôstojnosť vedenia súdneho pojednávania, myslí si šéf rezortu justície.

Zmeny v úhrade DPH opozičným poslancom neprešli

Opozícii neprešiel ďalší pokus o úpravu systému úhrady dane z pridanej hodnoty. Tentokrát chceli poslanci Obyčajných ľudí a nezávislých osobností posunúť splatnosť dane z pridanej hodnoty dodávateľa za poskytnuté tovary alebo služby do času, kým mu odberateľ neuhradí celé plnenie v dohodnutej výške zahŕňajúce aj daň, ktorú je zo zákona povinný zaplatiť. Tento návrh mal byť reakciou na nedisciplinovanosť, či dokonca "hrubú ignoranciu“ uhrádzania platieb zmluvným partnerom za nimi poskytnuté tovary alebo služby, čo spôsobuje druhotnú platobnú neschopnosť. Návrh opozície však v štvrtkovom hlasovaní poslanci neposunuli ani do druhého čítania. 

S podobným návrhom len na predchádzajúcej schôdzi neuspeli poslanci opozičného hnutia KDH. Svojim návrhom chceli podnikateľov odbremeniť od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty, ak im odberateľ za dodanú službu alebo tovar nezaplatí. Rovnako ani v tomto prípade neprešla novela ani do druhého čítania. 

Napriek neúspechom opozície však možno očakávať, že podobné zmeny predsa len budú do daňového systému v budúcnosti zapracované. Ministerstvo financií totiž už pripravilo Analýzu zavedenia režimu úhrady dane z pridanej hodnoty po prijatí platby, v ktorej sa zaoberá práve zavedením možnosti pre malé a stredné podniky platiť daň z pridanej hodnoty až po prijatí platby od odberateľov. "Financovanie splatnej dane z vlastných zdrojov môže predstavovať vážny problém a nedostatok týchto zdrojov potom malým a stredným podnikateľom napr. bráni v ďalších investíciách,“ tvrdí rezort financií. O termínoch možného zavedenia tohto opatrenia však zatiaľ nehovorí. 

Návrh OĽaNO o priamych platbách subdodávateľom neprešiel

Parlament nepodporil v prvom čítaní návrh poslancov z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ktorým chceli zmeniť zákon o verejnom obstarávaní. Poslanci OĽaNO navrhovali, aby verejní obstarávatelia, resp. obstarávatelia uhrádzali platby priamo subdodávateľom, ktorí dodali tovar, uskutočnili stavebné práce, alebo poskytli služby dodávateľovi. Malo sa to týkať prípadov, keď to umožňuje povaha zákazky a ak o priame platby požiada subdodávateľ.

Verejný obstarávateľ, prípadne obstarávateľ podľa návrhu OĽaNO mal zároveň v návrhu zmluvy alebo rámcovej dohody určiť podrobnosti týkajúce sa spôsobu platby subdodávateľovi a vhodný mechanizmus, ktorý by umožnil dodávateľovi namietať voči nenáležitej platbe subdodávateľovi. Zodpovednosť dodávateľa za plnenie zmluvy by pritom nebola dotknutá. Dôvodom návrhu bolo, že dodávatelia, ktorí získavajú verejné zákazky, svojim subdodávateľom často neplatia, prípadne meškajú s platbami.

Poslanci neposunuli do druhého čítania ani návrh novely zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Poslanec Martin Fecko (OĽaNO) navrhoval spresniť proces usporiadania týchto vlastníckych vzťahov tak, aby samosprávy boli oprávnené realizovať tento proces až v prípadoch, ak nemajú k dispozícii náhradný pozemok na usporiadanie vlastníckych vzťahov formou zámennej zmluvy.