Verheugen: Vstup Slovenska do EÚ bolo správne rozhodnutie

Na dosiahnutie tohto cieľa bola však nutná jedna podmienka: zmierenie medzi Nemeckom a Francúzskom po stáročiach vojen. Pripomenul to dnes v Primaciálnom paláci v Bratislave bývalý podpredseda Európskej komisie a komisár pre rozširovanie Günter Verheugen počas medzinárodnej konferencie s názvom "Päťdesiat rokov Elyzejskej zmluvy: Iná Európa bola možná".

Verheugen na tlačovej konferencii zdôraznil, že to bola práve Elyzejská zmluva, uzavretá v roku 1963, ktorá zabezpečila zmierenie medzi Francúzskom a Nemeckom. Podľa jeho slov však na dlhotrvajúci mier a dlhotrvajúce zmierenie bolo treba prelomiť rozdelenie Európy. Vtedy bolo jasné, že železná opona musí padnúť a celý región strednej a východnej Európy sa musí stať súčasťou rodiny demokratických krajín. "Z môjho pohľadu bolo preto správe rozhodnutie, aby sa pred necelými desiatimi rokmi Slovensko s ďalšími štátmi tohto regiónu stalo plnoprávnym členom Európskej únie. Toto rozhodnutie sa ukazuje ako správne aj dnes," uviedol bývalý nemecký eurokomisár, ktorý mal na starosti rozširovanie EÚ práve v čase vstupu Slovenska do Únie v roku 2004.

"Som na Slovensku prvýkrát od jeho začlenenia do Únie a naozaj môžem povedať, že som hrdý na to, čo táto krajina odvtedy dosiahla," povedal Verheugen.

Francúz Alain Lamassoure, predseda Výboru Európskeho parlamentu pre rozpočet, zopakoval na tlačovej konferencii rovnaké posolstvo. Povedal, že európsky model má svoj pôvod práve v Elyzejskej zmluve - zmluve o zmierení, priateľstve a spolupráci medzi Francúzskom a Nemeckom, ktorú podpísali necelých 20 rokov po skončení najstrašnejšieho celosvetového konfliktu. Obe krajiny mali vôľu dosiahnuť na kontinente taký stav, aby sa už nikdy neopakovala vojna.

"Naši starí a prastarí rodičia stáli proti sebe vo vojnových konfliktoch. Ale situácia je dnes taká, že keď sa vo Francúzsku robia prieskumy verejnej mienky, ku ktorej krajine majú Francúzi najbližšie, dvaja z troch opýtaných odpovedia, že k Nemecku. V Nemecku je situácia taká istá - považujú Francúzsko za svojho najbližšieho spojenca," uviedol poslanec Európskeho parlamentu (EP) Lamassoure.

Podľa Lamassoura čelí EÚ novým výzvam v 21. storočí. "Musíme ukončiť proces politickej integrácie, ktorý sme začali. Nielen preto, aby sme v Európe žili lepšie, ale aby sme boli viac prítomní vo svete," vysvetlil. Na to, aby sme žili lepšie, potrebujeme premyslieť nový model solidarity. Kríza ukázala, že každá udalosť, ktorá postihne jednu krajinu, má dôsledky pre všetkých jej partnerov, dodal europoslanec.

"Musíme byť schopní vždy pomôcť tomu, kto je v ťažkej situácii," pokračoval a kriticky zhodnotil: "Pripravili sme niekoľko nástrojov, napríklad fondy, ktoré zabezpečujú finančnú pomoc krajinám v ťažkostiach, ale ukazuje sa, že to nie je dostatočný model."

Lamassoure pripomenul, že v EP sa v súčasnosti konajú rokovania o prijatí nového rozpočtu EÚ a poslanci sa v rámci nich snažia nájsť nové nástroje európskej solidarity. Európa totiž musí vedieť konkurovať ostatným štátom sveta, ako sú USA, Čína či rozvíjajúce sa krajiny. Z historického a ekonomického hľadiska majú však Nemecko a Francúzsko mimoriadne poslanie v týchto procesoch - Európa potrebuje, aby tieto dve krajiny spolupracovali a mali spoločné smerovanie. 

"To neznamená, že Francúzsko a Nemecko rozhodujú, čo sa bude diať, ale potrebujeme vždy základnú dohodu práve medzi nimi, aby vôbec mohla nastať akékoľvek dohoda ostatných štátov Európy," uviedol europoslanec.

Únia nie je klasickým štátom ani federáciou, uviedol Lamassoure. Dobrým príkladom toho je podľa neho energetická politika. Nie je možné, aby sme mali spoločnú energetickú politiku pre 27 členských krajín, no zároveň si nemôžeme dovoliť mať 27 národných politík, ktoré sa vzájomne ignorujú a vôbec nespolupracujú. "Dnes si robí každý, čo chce. V niektorých krajinách je napríklad jadrová energetika povolená, v iných je absolútne zakázaná. Potrebujeme mať preto v energetike spoločné ciele. Tie si musíme určiť na európskej úrovni a Európa musí zabezpečiť, že všetci ich budú rešpektovať a dbať na ne," zdôraznil Lamassoure. Dodal, že každá krajina môže preferovať svoj druh energetiky - ak Rakúsko nechce mať jadrovú energetiku, "nebudeme ho do toho nútiť".

Európa musí podľa Lamassoura zabezpečiť, aby energetická produkcia celého spoločenstva bola dostatočná, aby sme dodržali záväzky týkajúce sa znižovania emisií skleníkových plynov, aby sme mali európske infraštruktúry na prenos ropy, zemného plynu a elektriny, aby sme mali jedného obchodníka kupujúceho plyn v Rusku za celú Európu - a nie 27. Takýto spôsobom môžeme kombinovať spoločné záujmy so špecifickými národnými záujmami, uzavrel Lamassoure.

V súvislosti s problémami okolo čerpania eurofondov Lamassoure poradil na základe neúspechov Francúzska, aby sa Slovensko sústredilo na menej projektov.