Verejný dlh Slovenska vlani prekročil 52 % HDP

Od roku 2009 tak dlh verejnej správy v pomere k hrubému domácemu produktu stúpol o 16,5 percentuálneho bodu. Vyplýva to z jarnej notifikácie hospodárenia verejnej správy európskym štatistickým úradom Eurostat. Druhú notifikáciu deficitu a dlhu zverejní Eurostat na jeseň.

Verejný dlh Slovenska tak ku koncu minulého roka podľa údajov Eurostatu dosiahol v nominálnom vyjadrení 37,245 mld. eur oproti 29,911 mld. eur z roku 2011. Deficit verejných financií v pomere k hrubému domácemu produktu sa naopak znížil z 5,1 % v roku 2011. Ešte v roku 2009 pritom dosiahol 8 % výkonu ekonomiky.

Minister financií Peter Kažimír považuje potvrdený výsledok hospodárenia verejnej správy za daných okolností za pozitívnu správu. Ešte v lete minulého roku totiž avizoval, že ak by sa nič nerobilo, deficit by dosiahol možno až 5,3 % HDP a teda vyšší by bol aj dlh. „Negatívne predpovede, ktoré sa viazali k roku 2012, sa nenaplnili. Boli to veľké manévre vo verejných financiách,“ konštatoval v pondelok na tlačovej konferencii minister. Jeho rezort sa totiž musel vlani vysporiadať s negatívnymi vplyvmi v daňových a nedaňových príjmoch až na úrovni 1 mld. eur. Opatreniami sa tak podarilo podľa Kažimíra aktivizovať čiastku 1,2 mld. eur.

Dosiahnutie deficitu na úrovni 4,3 % výkonu ekonomiky podľa ministra prináša Slovensku aj konkrétne výsledky. Okrem pozitívneho príspevku k získaniu a udržaniu kredibility na finančných trhoch je to aj konkrétna úspora na správe štátneho dlhu. Upozornil napríklad na minulotýždňovú aukciu desaťročných štátnych bondov, ktoré sme investorom predávali za historicky najlepších podmienok, čo znamená úsporu na úrokoch v desiatkach miliónov eur.

Minister financií Kažimír priznáva, že dlh, ktorý v pondelok potvrdil európsky štatistický úrad Eurostat, je vysoký rovnako ako aj jeho medziročný nárast. Dôležité však podľa neho je, čo za vlaňajším nárastom dlhu stálo. Okrem 3,8-miliardového príspevku schodku štátneho rozpočtu to totiž bolo napríklad aj vyše 2 mld. eur, ktoré bolo potrebné doplniť na účely riadenia dlhu, keďže koncom roka 2011 si štát nebol schopný na trhu požičať a siahol po rezerve zo Štátnej pokladnice. Do vlaňajšieho dlhu sa tak premietlo aj jeho financovanie ešte v roku 2011.

Ďalšími faktormi navyšovania dlhu boli slovenské záväzky v medzinárodných programoch. Pri dočasnom eurovale sa hrubý dlh navyšuje o 1,3 mld. eur a splátka podielu do trvalého eurovalu navýšila verejný dlh o ďalších 264 mil. eur. Minister financií Peter Kažimír preto tvrdí, že treba brať na zreteľ aj tieto špecifické dôvody vlaňajšieho nárastu dlhu. Navyše, rozpočet na rok 2012 pripravovala ešte predchádzajúca vláda a podľa Kažimíra moc kvalitne nie. „Necítim zodpovednosť za to číslo. Táto vláda si neprojektovala deficit na úrovni 4,6 % HDP a už vôbec nie taký nerealizovateľný. Tie noty nám napísal niekto iný,“ dodal v pondelok minister.

Analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž pritom upozorňuje, že napriek tomu, že deficit verejných financií Slovenska bol oproti pôvodnému plánu na úrovni 4,6 % nižší, stále bol deviaty najvyšší v rámci Európskej únie. Spomedzi krajín eurozóny už mali vyšší deficit len Francúzsko a krajiny, ktoré požiadali o záchranu európske inštitúcie, teda Španielsko, Grécko, Írsko, Portugalsko a Cyprus.

Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra si tak prvýkrát v histórii vyskúša v praxi aj účinky dlhovej brzdy nastavenej v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Vlaňajší dlh totiž prekročil spodnú hranicu nastavenú na 50 % hrubého domáceho produktu, čo znamená, že rezort financií bude musieť Národnej rade SR vysvetľovať dôvod nárastu dlhu a zároveň predostrieť návrhy opatrení na jeho zníženie.

Je však pravdepodobné, že ministerstvo si vyskúša aj účinky ďalších stupňov dlhovej brzdy. Samo totiž v návrhu východísk rozpočtu na roky 2014 až 2016 očakáva napriek pokračujúcej konsolidácii verejných financií postupný nárast dlhu na 54,8 % HDP v roku 2013 a následne na vyše 56 % v rokoch 2014 až 2015. Dlh by mal začať postupne klesať v roku 2016, kedy sa očakáva na úrovni 55,9 % výkonu ekonomiky.

Pri prekročení 53-percentnej hranice pritom bude musieť vláda podľa ústavnej dlhovej brzdy predložiť na rokovanie parlamentu návrh opatrení, ktorými navrhne zníženie dlhu a zároveň sa zmrazia platy členov kabinetu. Pri prekročení hranice 55 % bude musieť rezort financií viazať 3 % výdavkov z rozpočtu, zablokuje sa rezerva vlády a premiéra a zároveň bude musieť kabinet predložiť rozpočet bez medziročného rastu výdavkov. Rovnako si nebudú môcť rast výdavkov v rozpočtoch naplánovať ani samosprávy.