Verejnosť sa s Andrejom Rudavským rozlúči v pondelok

Agentúru SITA o tom informoval syn zosnulého výtvarníka Ondrej Rudavský. Svetoznámy slovenský sochár, popredný člen Skupiny Mikuláša Galandu, skonal v pondelok 11. apríla vo veku nedožitých 83 rokov. „Andrej Rudavský, výnimočný sochár, ale i skvelý majster palety, celý svoj život zasvätil hľadaniu a objavovaniu toho najpresvedčivejšieho sochárskeho tvaru, v ktorom sa zrkadlil nielen jeho talent, ale i jeho úprimný vzťah k národu a krajine, s ktorou bol bytostne spätý,“ napísal o zosnulom Spolok výtvarníkov Slovenska. Podľa spolku, pri zrode ktorého stál aj Rudavský, odchodom výtvarníka strácajú jeho kolegovia, priatelia i slovenská kultúrna verejnosť „umelca i človeka výnimočného formátu, osobnosť, ktorá sa už za svojho života stala legendou“.

Svetoznámy slovenský sochár a predstaviteľ moderného výtvarného umenia Andrej Rudavský (29. novembra 1933, Horná Posada, Poľsko – 11. apríla 2016, Bratislava) v rokoch 1950 až 1954 vyštudoval Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave a následne Vysokú školu umeleckého priemyslu v Prahe, ktorú absolvoval v roku 1960. Bol jedným zo zakladateľov legendárnej umeleckej Skupiny Mikuláša Galandu. Do Skupiny Mikuláša Galandu patrili popri Rudavskom: Andrej Barčík, Anton Čutek, Vladimír Kompánek, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Milan Paštéka, Ivan Štubňa a Pavol Tóth. Autori úzko spolupracovali a vystavovali najmä v rokoch 1957- 1968 (prvá spoločná výstava v roku 1957 v Žiline a posledná v roku 1968 v Berlíne). V roku 1962 sa v jeho ateliéri uskutočnila II. výstava Bratislavských konfrontácií, kde spolu s ním vystavovali viacerí významní umelci. V roku 1972 bol vylúčený zo Slovenského zväzu výtvarných umelcov, čo prakticky znamenalo zákaz oficiálnych výstav a nákup jeho diel do zbierok galérií. Viaceré jeho diela boli na príkaz vtedajšej moci zničené.

Andrej Rudavský je vnímaný ako jeden z najvýznamnejších slovenských sochárov druhej polovice 20. storočia. Vo svojej tvorbe využíval rozličné materiály a inšpirácie. Často vychádzal zo slovenského kultúrneho dedičstva. Námetmi jeho diel boli kaplnky, pastieri, pútnici, bojovníci, kresťanské i pohanské témy vyskytujúce sa v našich povestiach a zvykoch. Jeho diela sú zastúpené vo významných slovenských galériách a v renomovaných zbierkach a galériách v zahraničí. Mal viacero výstav doma i v zahraničí. Jeho socha Vierozvestcovia stojí pred budovou OSN v New Yorku.
Andrej Rudavský je nositeľom vyznamenania Pribinov kríž I. triedy. Za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky mu ho udelil 1. januára 2013 pri príležitosti 20. výročia vzniku SR prezident Ivan Gašparovič. Andrej Rudavský „vo významnej miere prispel k súčasnej podobe slovenského sochárstva nielen svojím veľkolepým dielom, ale i svojím jedinečným prístupom k mladým adeptom sochárstva, ktorým v magickom prostredí svojho ateliéru okrem odbornej prípravy vštepil i zodpovednosť a lásku k umeniu i k zemi, v ktorej žijú,“ dodal o zosnulom výtvarníkovi Spolok výtvarníkov Slovenska.