Bratislava – Na nové vedenie Úradu pre verejné obstarávanie čaká viacero výziev a riešenie dlhodobých nedostatkov pri vypisovaných verejných súťažiach. Od ďalšieho vývoja priamo závisí aj situácia v slovenskom stavebníctve či pri významných infraštruktúrnych projektoch s vplyvom na celú spoločnosť.
Nastupujúcim trendom vo verejnom obstarávaní je vyhodnocovanie ponúk na základe viacerých relevantných kvalitatívnych kritérií. Tie zabezpečia výber najvýhodnejšej ponuky, ktorá síce nemusí byť vždy najlacnejšia, no štátu sa po dôkladnom vyhodnotení všetkých dát a vstupných informácií vyplatí najviac. „Pri stavebných projektoch na Slovensku – na rozdiel od EÚ – zatiaľ stále kladieme príliš veľký dôraz len na cenu požadovaného plnenia,“ hodnotí prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.
Zámerom je zmeniť myslenie a prax verejných obstarávateľov na Slovensku v tom, že celospoločenské benefity sú založené na širšom chápaní nákladov a úžitku, teda nie len z pohľadu najnižšej ponukovej ceny. Nové prístupy k verejnému obstarávaniu inovácií, smart riešení, projektových prác, inžinierskych služieb a ďalších duševných činností sú nesmierne dôležité pre udržanie konkurencieschopnosti Slovenska naprieč globálnou konkurenciou krajín.
„Pokiaľ Slovensko nezačne aj vo verejnom sektore reálne využívať inovatívny potenciál uchádzačov a preferovať skutočne najlepšie riešenia, zahadzuje významný konkurenčný potenciál. Praktické uplatňovanie nových postupov vo verejnom obstarávaní o to dôležitejšie v situácii, keď sa Slovensko uchádza o členstvo v elitnej skupine štátov EÚ,“ apeluje P. Kováčik.
Stavebníctvo je jednou z najdôležitejších oblastí verejného obstarávania z pohľadu počtu aj finančného objemu vypisovaných súťaží, a pritom súčasne tiež najkomplikovanejšou. Proces od prípravy projektu až po jeho realizáciu trvá niekedy aj viac ako 10 rokov a nie je si možné dielo vopred „ohmatať“ či porovnať jeho skutočné parametre ako u výrobku, pretože má ešte len vzniknúť.
Preto nie je možné v takýchto obstarávaniach jednoducho aplikovať mechanizmy fungujúce pri obstaraní tovarov alebo jednoduchých služieb. Ignorovanie týchto princípov malo na svedomí fatálne dôsledky u niektorých projektov na Slovensku.
Posledné údaje potvrdzujú, že slovenské stavebníctvo naďalej čelí poklesu produkcie, ktorý v júni 2017 medziročne dosiahol 0,5 percenta. Išlo o druhý najhorší výkon naprieč krajinami Európskej únie, hneď po Rumunsku. Najvýraznejšie rástlo stavebníctvo v Maďarsku (27,2 %), Slovinsku (21,2 %) a Švédsku (17,3 %).
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies