Venezuelské ústavodarné zhromaždenie vydalo dekrét o svojej nadriadenosti

Ústavodarné zhromaždenie dekrétom okrem iného zakazuje parlamentu, ktorý kontroluje opozícia, a ďalším inštitúciám prijímať opatrenia zasahujúce do ním prijatých zákonov.

Tento krok následne odsúdili ministri zahraničných vecí 17 krajín západnej hemisféry. Vyhlásili, že ich vlády neuznajú 545-členné ústavodarné zhromaždenie.

Okrem toho vojaci v utorok nedovolili poslancom vkročiť do budovy parlamentu. Namiesto nich tam "demonštratívne" vpochodoval minister obrany Vladimir Padrino López obklopený poprednými predstaviteľmi armády. Armáda je dôležitou oporou prezidenta Nicolása Madura, ktorý dal jej lídrom podiel na vládnutí tým, že im dal do rúk kontrolu nad kľúčovými časťami hospodárstva, ale aj iné privilégiá.

Ústavodarné zhromaždenie vzišlo z volieb 30. júla. Voľby do zhromaždenia, ktorého úlohou bude prepracovať venezuelskú ústavu z roku 1999, opozícia bojkotovala, takže všetkých 5500 kandidátov na obsadenie 545 kresiel boli podporovatelia vlády. Podľa vyhlásenia Národnej volebnej komisie účasť voličov dosiahla 41,53 percenta, čo je viac ako dvojnásobok oproti odhadom Madurových odporcov.

Od apríla si protivládne protesty vo Venezuele vyžiadali najmenej 120 obetí na životoch a desiatky zranených, pričom desaťtisíce ľudí utiekli do susednej Kolumbie alebo Brazílie.