Venezuela prerušila vzťahy s USA, podľa Pompea na to nemajú právomoc

Diplomati USA dostali 72 hodín na to, aby opustili krajinu.

"Pred ľuďmi a národmi sveta a ako ústavný prezident... Rozhodol som sa prerušiť diplomatické a politické vzťahy s imperialistickou vládou Spojených štátov," vyhlásil Maduro pred davom podporovateľov, ktorí sa zišli v prezidentskom paláci. Ako tiež povedal, USA urobili "vážnu chybu", keď sa pokúsili vnútiť Venezuele prezidenta. Následne vymenovali zoznam krajín, medzi nimi Guatemalu, Brazíliu, Čile a Argentínu, v ktorých s americkou podporou počas studenej vojny zvrhli ľavicové vlády alebo sa dostali pod kontrolu armády.

Maduro vystúpil so svojím prejavom po búrlivom dni plnom protestov, počas ktorého sa Guaidó vyhlásil za dočasného prezidenta a vyzval na nové voľby. Predsedu opozíciou kontrolovaného Národného zhromaždenia v jeho rozhodnutí okamžite podporila administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa s tým, že je ochotná použiť všetku svoju ekonomickú a diplomatickú silu na znovunastolenie demokracie v krajine. Guaidóa podporili aj Brazília, Paraguaj, Kolumbia a Kanada. Mexiko a Bolívia zase vyjadrili podporu Madurovi.

Juan Guaidó

"Spojené štáty neuznávajú Madurov režim ako vládu Venezuely," uviedol Pompeo v reakcii na Madurovo oznámenie o prerušení vzťahov. "V dôsledku toho nemá podľa Spojených štátov bývalý prezident Nicolás Maduro právnu autoritu na prerušenie diplomatických vzťahov so Spojenými štátmi alebo označenie našich diplomatov za nežiaduce osoby (persona non grata)," dodal Pompeo vo vyhlásení.

Mike Pompeo

Legitimitu Guaidóa ako nového venezuelského prezidenta už okrem USA uznali s výnimkou Mexika všetky štáty patriace do tzv. skupiny Lima, ktorú tvoria najmä latinskoamerické krajiny, a to konkrétne - Brazília, Kolumbia, Paraguaj, Peru, Argentína, Čile, Kostarika, Guatemala, Honduras, či Kanada.

Na stranu Madura sa naopak dosiaľ otvorene postavili len Mexiko, Bolívia a Kuba. Rozhodnutie USA uznať legitimitu Guaidóa ostro kritizovali aj niektorí ruskí predstavitelia. "Myslím, že v tejto vyvíjajúcej sa situácii sa Spojené štáty pokúšajú uskutočniť operáciu na zorganizovanie budúcej farebnej revolúcie vo Venezuele," uviedol pre agentúru RIA Novosti podpredseda komisie Rady federácie pre zahraničné vzťahy Andrej Klimov.

Venezuela má s Ruskom priateľské vzťahy už od vlády zosnulého venezuelského prezidenta Huga Cháveza, ktorý bol taktiež ostro kritizovaný Washingtonom. Caracas sa zároveň pred niekoľkými rokmi stal najväčším externým zdrojom surovej ropy pre ruský štátny gigant Rosneft, ktorý následne poskytol podporu venezuelskému ropnému priemyslu po tom, ako USA uvalili v roku 2017 na Caracas sankcie.

Agentúra AFP s odvolaním sa na venezuelských aktivistov medzičasom informovala, že počas dvoch dní protivládnych protestov vo Venezuele zahynulo už najmenej 13 ľudí, a to prevažne na následky strelných poranení. K úmrtiam došlo v metropole Caracas aj v iných častiach krajiny.