Veľkonočné zvyky sa pomaly vytrácajú, Slovákom sa surové správanie k ženám prieči

Takmer polovica Slovákov (47 percent) vníma veľkonočné sviatky ako oslavu jari a vzkriesenia Ježiša zároveň, 27 percent respondentov si Veľkú noc spája len so sviatkami jari a čisto kresťanský význam jej pripisuje 20 percent opýtaných. Šesť percent ľudí si ich nespája s ničím. Až 47 percent ľudí si myslí, že veľkonočné zvyky sa vytrácajú, pričom 32 percent uviedlo, že síce ide o špecifikum našej kultúry, ale v dnešnej dobe sú už zastarané. Šibanie a polievanie vníma štrnásť percent ľudí ako neprimeraný spôsob správania sa k ženám a štvrtina opýtaných označila tento veľkonočný zvyk ako možnosť zarobiť si či zabaviť deti. 

Osem percent Slovákov považuje za najväčšiu zmenu oproti predchádzajúcim rokom ústup duchovného aspektu Veľkej noci a menšiu návštevnosť kostolov. Z prieskumu vyplynulo, že v dodržiavaní zvykov a tradícií vedie Prešovský kraj. Práve tam je najviac aktívnych oblievačov. Veľa ich je aj v Žilinskom kraji, kde sa zároveň aj vo veľkom šibe. Šibačka je stále živá tradícia predovšetkým na západnom Slovensku. Oblievačky sú však na Slovensku o niečo populárnejšie, zúčastňuje sa na nich 60 percent ľudí. Najmä v menších mestách do päťtisíc obyvateľov a v Prešovskom kraji sa stále organizujú aj kolektívne obchôdzky kúpačov a šibačov.

Až 80 percent Slovákov zostáva cez Veľkú noc vždy alebo takmer vždy doma, jedenásť percent odchádza za rodinou. Prežitie sviatkov na chate uprednostňuje každý desiaty mladý Slovák do 35 rokov, zatiaľ čo pre jedenásť percent ľudí v strednom veku je to skôr príležitosť na dovolenku. Z jedál nesmie na veľkonočnom stole chýbať predovšetkým mäso (73 percent opýtaných), po ktorom nasledujú vajíčka (54 percent) a zelenina (36 percent), pod čím si Slováci predstavujú predovšetkým zemiakový šalát, chren a cviklu.