Veľkonočné kresťanské tradície: Od Kvetnej nedele až po Bielu nedeľu

Kresťania sa na tieto sviatky pripravujú štyridsať dní, teda obdobím nazývaným pôst, ktoré začína Popolcovou stredou. Samotný svätý týždeň potom začína Kvetnou nedeľou a Veľká noc ako taká končí Bielou nedeľou (2. veľkonočnou nedeľou - 28. 4.).

Kvetná nedeľa (tento rok bola 14. apríla)

Kvetná nedeľa bezprostredne predchádza Veľkej noci. Oslavuje Kristov triumfálny vjazd do Jeruzalema niekoľko dní pred jeho umučením.

V liturgii sviatku sú význačné tri momenty: požehnanie ratolesti, ktorá sa odohráva mimo chrámu, so sprievodom celého spoločenstva; čítanie pašií; slávnosť svätej omše. Na túto nedeľu sa za pápeža Jána Pavla II. začal sláviť Svetový deň mládeže.

Očistná streda (tento rok 17. apríla)

Tento deň sa vymetajú sadze z príbytkov, tj. domy sa čistia a pripravujú na sviatky.

Zelený štvrtok (tento rok 18. apríla)

Názov vznikol pravdepodobne z toho, že sa v skorších dobách v tento deň mala jesť len zelená strava (zelenina).

Zvyky na Zelený štvrtok:

1. Ľudia v tento deň vstávali veľmi zavčasu, umyli sa rosou, pretože bránili ochoreniu šije a ďalším chorobám, rodina sa pomodlila.

2. Gazdiné vstávali skoro, aby zamietli dom ešte pred východom slnka. Smeti sa odniesli na križovatku ciest, aby sa v dome nedržali blchy.

3. Kto zje pred východom slnka pečivo natreté medom, je chránený pred uštipnutím hadov a pred žihadlami ôs.

4. V Orlických horách hádzali ľudia do studne chlieb natretý medom, aby sa v nej držala po celý rok voda.

5. Popoludní sa nepracovalo. Piekli sa judáše, zvláštne tvarované obradné pečivo z kysnutého cesta. Ak sa jedli potreté medom, opäť mali prospievať zdraviu.

6. Pri rannej omši sa svätil olej (pre chorých na pomazanie, pre deti na krstenie).

7. Pri večernej omši naposledy zvonia zvony, potom "odlietajú do Ríma" až do Bielej soboty - po túto dobu sú nahradzované rapkáčmi a klapačkami.

8. Podľa tradície, keď zaznejú zvony naposledy, si máte zacinkať peniazmi, aby sa vás držali celý rok. Niekde sa zvoní paličkou o mažiar, aby domovy opustili hmyz a myši.

9. V tento deň sa tiež koná obrad umývania nôh.

Veľký piatok (tento rok 19. apríla)

Názov bol odvodený od veľkého tajomstva. Veľký piatok je pripomienkou dňa smrti a ukrižovania Ježiša Krista, preto je prežívaný ako deň pôstu v znamení smútku, ticha a rozjímania.

Podľa evanjelií zomrel Ježiš na kríži o tretej hodine popoludní. Preto sa približne v tento čas veriaci schádzajú k zvláštnej bohoslužbe - nie je to bežná omša, otvára sa tým zmysel utrpenia a smrti Krista pri čítaní Biblie, pripomína sa pokľaknutím pred krížom, prednášajú sa modlitby za veľké bolesti celého sveta (rozdelenie, vojny, zlé vzťahy, nejednota kresťanov...).

V mnohých kostoloch sa koná v tento deň ešte pobožnosť krížovej cesty. Súčasťou pobožností bolo tiež odhalenie a uctenie svätého kríža.

Zvyky a povery spojené s Veľkým piatkom:

1. K tomuto dňu sa spája mnoho povier a zvykov. Verilo sa napr. v magickú silu pokladu. Poklad označovalo svetielko alebo kvitnúce alebo žiariace papradie, otvor v skale, z ktorého vychádzala žiara. Na súš vychádzali vodníci a preháňali sa na koňoch. Podľa povesti sa na chvíľu otvorila hora Blaník.

2. Veľký piatok je tiež pôstnym dňom - ľudia obmedzujú mäso.

3. Ľudia vstávali pred východom slnka, chodili sa umývať do potoka, aby sa chránili pred chorobami.

4. Niekde sa chlapci potápali a snažili sa ústami vytiahnuť kamienok, ktorý potom hodili ľavačkou za hlavu, to ich malo ochrániť pred bolením zubov.

5. V krajoch s plátenickou výrobou sa priadli pašiové nite, potom sa urobilo na šatách niekoľko stehov, čo malo ochrániť pred zlými duchmi. Košeľa ušitá z plátna pašijových nití chránila pred bleskom.

6. V tento deň sa nesmelo nič požičiavať, pretože požičaná vec by sa mohla očarovať. Verilo sa na čarodejnice a urieknutie.

7. Nepracovalo sa na poli ani v sade, aby sa nehýbalo zemou.

8. Neprala sa bielizeň, pretože by sa namáčali do Kristovej krvi namiesto vody.

9. Chodilo sa dom od domu, oznamovalo sa poludnie. Gazdiná pripravovala obdarovanie v podobe sušeného ovocia, pečiva, vajec a niekedy tiež drobných peňazí.

Biela sobota (tento rok 20. apríla)

Biela sobota je tzv. Aliturgickým dňom, pretože sa tento deň zásadne neoslavuje svätá omša a ďalšie sviatosti, okrem pomazania chorých a sviatosti zmierenia. Skončením Bielej soboty skoncoval tiež dlhotrvajúci pôst.

Biela sobota - zvyky a tradície:

1. Z ohorených drievok sa vytvárali krížiky a nosili sa do poľa, aby bolo úrodné. Popolom z posväteného ohňa sa posypali lúky.

2. Niekde sa uhlíky dávali za trám do domu, aby ho chránili pred požiarom.

3. V sobotu sa tiež upratovalo.

4. Pripravovalo sa a chystalo. Na slávne Vzkriesenie, na Hod boží veľkonočný, pripravovali sa obradné aj sviatočné pokrmy, piekli sa mazance aj veľkonočný baránkovia, plietli sa korbáče z vŕbového prútia alebo viazali brezové metličky a zdobili sa vajíčka.

Veľkonočná nedeľa - Boží hod veľkonočný (tento rok 21. apríla)

Kristus vstal z mŕtvych za svitania "prvý deň v týždni" alebo "prvého dňa po sobote" (ktorá bola podľa židovského kalendára posledným dňom týždňa). Svojim zmŕtvychvstaním dovŕšil Božie stvoriteľské a vykupiteľské dielo. Preto sa kresťania v tento deň začali pravidelne schádzať k eucharistickému "lámaniu chleba" a tento deň nazvali "dňom Pána".

Boží hod veľkonočný:

1. Vykonávalo sa svätenie veľkonočných pokrmov - baránok, mazanec, vajcia, chlieb, víno.

2. Každá návšteva dostala kúsok z posväteného jedla.

3. Pečú sa veľkonoční baránkovia.

Veľkonočný pondelok (tento rok 22. apríla)

Tento deň je korbáč, veľkonočné hodovanie. Chlapci chodia dom od domu za dievčatami so spletenými korbáčmi, väčšinou z vŕbového prútia, zdobenými stuhami. Šľahajú dievčatá a vinšují. Za to dostanú maľované vajíčka, v tejto dobe však čokoládové a drobné peniaze. 

Niekde je zvykom, že v utorok chodia s korbáčom dievčatá, inde polievajú chlapca vodou. V mnohých dedinách bolo zvykom číhať na dievčatá ráno, keď išli do kostola.

2. Veľkonočná nedeľa - Biela nedeľa (tento rok 28. apríla)

Druhá veľkonočná nedeľa - novokrstenci nosili v tento deň naposledy biele krstné rúcho. Dnes je často dňom slávnostného prvého sv. prijímania.

Po Veľkej noci nastáva veľkonočná doba, ktorá trvá 50 dní do sviatkov "Zoslania Ducha Svätého".