Veľká pocta pre Stanislava Kropiláka. Začiatkom leta ho uvedú do Siene slávy FIBA

Ďalší noví členovia 

Ako informuje oficiálny web FIBA, okrem Kropiláka do dvorany uvedú spomedzi hráčov pribudnú aj Mathieu Faye (Senegal), Hana Horáková (ČR), Oscar Moglia (Uruguaj, in memoriam), Detlef Schrempf (Nemecko), Penka Stojanovová (Bulgaria, in memoriam), Sergej Tarakanov (Rusko), Panagiotis Giannakis (Grécko) a Chaj-sia Čeng (Čína), medzi trénermi Chuck Daly (USA, in memoriam), Tom Maher (Austrália) a Ettore Messina (Taliansko).

Šesťdesiatpäťročný rodák z Kremnice Stanislav Kropilák je v súčasnosti prezidentom BK Inter Bratislava. "Na také čosi som nikdy nemyslel a nekládol som si takéto ciele, že ctižiadostivo musím dosiahnuť to či ono. V prvom rade som sa ako chlapec venoval všetkým dostupným športom. Rodičia ma viedli k športovaniu," priblížil kropilák.

Detstvo 

Ako pokračoval, na basketbal sa dal preto, lebo trochu viac vyrástol. Na základnej škole ktorú navštevoval (Kvačalka) sa venovali basketbalu, tak to skúsil. Nikdy si však nekládol konkrétne ciele. Basketbal hral pre radosť. Aspoň teda zo začiatku. 

"Keď sa teraz pozrieme, kde je slovenský basketbal. No a my sme kedysi na ME získali dve bronzové a jednu striebornú medailu, boli sme na majstrovstvách sveta, na olympiádach, hrali sme kontinentálne poháre, podarilo sa mi dostať sa do výberu Európy. A po skončení kariéry to v mojom prípade vyvrcholilo tým, že ma vyhlásili za basketbalistu storočia na Slovensku a že ma FIBA uvedie do Siene slávy. To je veľká pocta," cituje Kropiláka oficiálny web Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA).

Úspechy počas hráčskej kariéry 
Stanislav "Kily" Kropilák sa ako pivot preslávil v Európe vo farbách Interu Bratislava, získal s ním štyri československé tituly. Jeden má v zbierke aj s Pardubicami. V zahraničí pôsobil po roku 1985 v Belgicku a Luxembursku.

Po návrate na Slovensko v deväťdesiatych rokoch minulého storočia pracoval ako generálny manažér Interu Bratislava, pôsobil v exekutíve Slovenského olympijského výberu, v rokoch 2002 až 2006 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Od roku 2000 je prezidentom basketbalového Interu. Medzi rokmi 1981 až 1987 sa pravidelne objavoval vo výberoch Európy. V roku 1991 sa dostal medzi 50 najlepších hráčov basketbalovej histórie podľa magazínu FIBA.

V rokoch 1975 až 1984 ho desaťkrát bez prerušenia vyhlásili za najlepšieho slovenského basketbalistu, celonárodnú anketu ovládol päťkrát. Patril medzi opory československej reprezentácie, s ktorou sa predstavil na siedmich ME, pričom v roku 1985 bol súčasťou strieborného výberu, v rokoch 1977 a 1981 bol bronzovom tíme. Okrem toho sa dvakrát predstavil na OH a dvakrát aj na MS.