Veliteľovi povstaleckej posádky Dobrovodskému odhalili pamätnú tabuľu

Žilinská posádka sa podľa podpredsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Juraja Drotára pod vedením Dobrovodského 29. augusta 1944 ako prvá na Slovensku postavila na ozbrojený odpor proti nemeckým okupačným vojskám. „V prvom rade chránil suverenitu a nezávislosť Slovenska pred okupačnými vojskami. Ale tento výstup bol aj proti systému, ktorý vtedy na Slovensku existoval. Ako veliteľ delostrelectva nielen na povstaleckých bojiskách, ale všade tam, kde bol nasadený, preukázal vysoký stupeň odvahy,“ povedal Drotár.

Na odhalení pamätnej tabule sa zúčastnila aj dcéra Jozefa Dobrovodského Eva Plaskúrová–Dobrovodská. „Vďaka Bohu, že prežil komunistické žaláre, pretože mu hrozili tri tresty smrti. Mame hovorili, že nemá nádej a bude popravený. A mama, keď prišiel rozsudok, že dostal len 18 rokov, si kľakla pred svätý obraz a ďakovala Bohu, že žije. On bol veľmi správny človek. Celý život. Ani to väzenie ho nezlomilo. Bol optimista, veselý a správny človek. To nehovorím len teraz, keď už je toľký čas mŕtvy. Ale celý život som to vedela a cítila. Ľudia ho mali veľmi radi a som vďačná, že som mala takéhoto otca,“ zaspomínala si dcéra Jozefa Dobrovodského.

Predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár zdôraznil, že Jozef Dobrovodský nemal ľahký život. „Jeho životná púť bola naozaj strastiplná a možno by si zaslúžila aj knihu, ktorá by to popísala. Pretože, paradoxne bojoval za slobodu a za princípy ľudskosti a demokracie, avšak režim, ktorý prišiel potom, tieto hodnoty potlačil. Bol väznený, odsúdený, neskôr rehabilitovaný a potom aj prezidentom Československej federatívnej republiky vyznamenaný na generálmajora in memoriam. Preto mu patrí naša úcta a spoločne s mestom Žilina a SZPB sme vybudovali pamätník, ktorý to bude pripomínať aj budúcim generáciám,“ uzatvoril Blanár.