Vedenie s Ukrajinou je medzi projektmi vzájomného záujmu

Projekt rekonštrukcie elektrizačného prepojenia medzi ukrajinským Mukačevom a slovenskými Veľkými Kapušanmi zaradili ako dôležitý článok pri posilňovaní energetickej bezpečnosti medzi projekty vzájomného záujmu (PMI). Uviedol to štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz v príhovore počas zasadnutia Ministerskej rady Energetického spoločenstva v Sarajeve.

Slovenský tajomník rezortu hospodárstva taktiež v príhovore vyzdvihol úlohu Energetického spoločenstva, či už vo vytváraní stabilného regulačného a trhového prostredia v zmluvných stranách, vytváraní integrovaného energetického trhu, ktorý umožňuje cezhraničný obchod s energiou a integráciu s trhom EÚ, a tiež v zlepšovaní bezpečnosti dodávok pre zaistenie stabilných a kontinuálnych dodávok energie. „Plná transpozícia legislatívy EÚ v zmluvných stranách Energetického spoločenstva je nevyhnutným predpokladom pre splnenie týchto cieľov, ako aj cenným príspevkom k prioritám slovenského predsedníctva,“ konštatoval Ferencz.

Podľa najnovšieho desaťročného plánu rozvoja prenosovej sústavy Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS), slovenská strana počíta s rekonštrukciu existujúceho 440 -kilovoltového vedenia medzi Slovenskom a Ukrajinou. “Ide o významné cezhraničné vedenie, nakoľko je jedným z mála vedení prepájajúcich elektrizačnú sústavu ENTSO-E s vydelenou časťou ukrajinskej elektrizačnej sústavy, ktorá synchrónne spolupracuje s európskou prenosovou sústavou,” uvádza sa v pláne rozvoja. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy však predpokladá, že sa tak stane až niekedy v roku 2030.

Ministerská rada Energetického spoločenstva sa zaoberá energetickou politikou. Vznikla v roku 2005 s cieľom zabezpečiť spoločnú bezpečnosť dodávok a ďalšiu spoluprácu v oblasti energetiky a je jedným z pilierov vonkajšej dimenzie energetickej politiky EÚ. Zmluva ustanovujúca Energetické spoločenstvo spája na jednej strane Európsku úniu a na strane druhej zmluvné strany, ktorými sú Albánsko, Macedónsko, Kosovo, Srbsko, Čierna hora, Bosna a Hercegovina, Moldavsko a Ukrajina. Na zasadnutí v Sarajeve sa jeho súčasťou stalo Gruzínsko.