Vedcov znepokojuje sila cunami, vlny v praveku vyvrhli ponad útesy 700-tonové balvany

Podľa novej štúdie zo súostrovia Kapverdy tam zosuv vyvolalo cunami dostatočne silné na to, aby na susednom ostrove vyvrhlo mohutné balvany na vysokú plošinu. Vedci varujú, že aj keď sú takéto udalosti mimoriadne zriedkavé, môžu byť aj ničivé, ak zasiahnu obývanú pobrežnú oblasť.

K živelnej pohrome došlo pred približne 73.000 rokmi. Bádatelia už vedeli, že východná stena sopky na ostrove Fogo v južnej časti tohto súostrovia pri západnom pobreží Afriky sa zrútila do mora. Išlo o obrovské množstvo - okolo 160 kubických kilometrov - hornín. A na ostrove Santiago, vzdialenom 55 kilometrov, vedci našli vrstvy piesku pravdepodobne nanesené jedným alebo viacerými cunami, ktoré tento zosuv spôsobil. Nie je však jasná veľkosť cunami a ani to, či išlo o jednu obrovskú, alebo sériu menších vĺn. Skupina bádateľov však znova preskúmala ostrov Santiago a našla početné balvany zvláštne roztrúsené po dvoch plošinách. Vedci skúmali celkovo 49 balvanov s rôznymi rozmermi - od veľkosti chladničky až po veľkosť nákladného auta a s hmotnosťou viac než 700 ton.

Analýzy ukázali, že tieto balvany museli pochádzať z hornín z útesov pri pobreží a boli vyvrhnuté na plošiny nad nimi približne v čase, keď sa časť sopky na Fogu zrútila. Medzinárodný tím pod vedením vedcov z Lamontovho-Dohertyho ústavu pre pozorovanie Zeme na Kolumbijskej univerzite v Palisades v americkom štáte New York dospel k záveru, že to mohlo spôsobiť len mohutné cunami.

Pri zohľadnení veľkosti balvanov, výšky plošín, na ktorých sa nachádzajú, a miestneho terénu odhadujú, že jediná cunami v dôsledku náhleho, úplného zrútenia steny vulkánu musela na ostrove Santiago zasiahnuť zem až vo výške viac ako 270 metrov nad hladinou mora. Výskumníci v článku publikovanom začiatkom októbra varovali, že "takéto nebezpečenstvo by nemalo byť podceňované".

Tvrdenie o takejto výške je "určite možné", uviedol James Goff, odborník na paleocunami z Univerzity Nového Južného Walesu v austrálskom Sydney. Poukázal na to, že v roku 1958 zemetrasenie na Aljaške vyvolalo zosuv do zálivu Lituya Bay, pri ktorom vyvolaná vlna vystúpila na svahoch okolitého údolia do výšky 525 metrov - išlo o najvyššiu vlnu, aká kedy bola zdokumentovaná.

Pre porovnanie cunami, ktoré zdevastovalo severovýchodné pobrežie Japonska v roku 2011, zasiahlo pevninu v maximálnej výške okolo 40 metrov. Keďže ho však vyvolalo zemetrasenie na dlhej zlomovej línii, vlny zaplavili stovky kilometrov japonského pobrežia - a na opačnej strane oceánu dorazila vlna vysoká 2,4 metra na severozápad USA, kde zapríčinila škody v prístavoch. Menšie vlny, ktoré zasiahli pobrežie Južnej Ameriky, zaplavili niekoľko sto domov na pobreží. Nie je pravdepodobné, že by cunami vyvolané mimoriadnymi živelnými udalosťami s "bodovým zdrojom", ako sú zrútenia stien sopiek alebo podmorské zosuvy, zasiahli takú rozľahlú oblasť, pretože vlny sa v takýchto prípadoch zrejme so zväčšujúcou sa vzdialenosťou rýchlo rozptýlia.

Goff upozorňuje, že dynamika takýchto vĺn nie je úplne jasná. Avšak dôrazne súhlasí s autormi novej štúdie v tom, že hrozba, ktorú predstavujú zosúvajúce sa sopečné svahy a podmorské zosuvy, je v oblasti posudzovania rizika cunami prehliadaná. Vlny pri takýchto udalostiach by mohli byť ničivé, ak by zasiahli mesto. A Goff sa domnieva, že hrozba je najvyššia v Pacifiku, kde sa nachádzajú tisíce vulkanických ostrovov. Dúfa, že uvedomovanie si takejto hrozby povedie k prípravám na možnú pohromu a krokom, ktoré by nebezpečenstvo zmiernili.