Vedci v Nitre odhalili, ako asi vyzerali prví roľníci i aké parazity ich trápili

Systematický výskum pravekého sídliska tu prebieha už tretiu sezónu. Vedcom sa podarilo nájsť takzvané dlhé domy, ktoré sú typické práve pre mladšie obdobia doby kamennej.

"Majú naozaj veľké rozmery, napríklad deväť krát 17 metrov, alebo sedem krát 30 metrov. Spravidla boli rozdelené na tri časti a na základe výskumov sa predpokladá, že v nich bývali ustajnené aj zvieratá. V prípade objavených pôdorysov dvoch domov predpokladáme, že išlo skôr o dielenské priestory," vysvetlil vedúci výskumu Ivan Chebeň. Pripomenul, že v tesnej blízkosti domov datovaných do rokov 3800 až 3600 pred naším letopočtom boli objavené aj zlomky medenej rudy a ďalšie nálezy dokazujúce, že vtedajší obyvatelia osady dokázali získať a následne spracovať meď.

Okrem toho sa vedcom podarilo v Čiernych Kľačanoch objaviť aj ďalšie zaujímavosti. Vďaka jednej z nich si dnes archeológovia dokážu lepšie predstaviť, ako asi prví roľníci na našom území vyzerali. "Zaujímavým nálezom je výčnelok na nádobe, ktorý je v tvare ľudskej tváre so znázorneným účesom, bradou a ďalšími rysmi. Je to taký pekný doklad o tom, ako sa ľudia v tej dobe upravovali," hovorí Chebeň. Archeológom sa v Čiernych Kľačanoch podarilo objaviť aj staršie doklady osídlenia. Sídliskové nálezy takzvanej kultúry s lineárnou keramikou sú datované do obdobia približne 4600 rokov pred naším letopočtom. Výskum potvrdil, že nositelia tejto kultúry už v mladšej dobe kamennej udržiavali kontakty aj s inými regiónmi, napríklad s dnešným východným Slovenskom. "Tieto styky dokazujú napríklad nálezy obsidiánu či keramiky bukovohorskej kultúry práve z východu Slovenska," uviedol Chebeň.

Na budúci rok budú pre poľnohospodárske práce vykopávky v Čiernych Kľačanoch pozastavené. Výskumné práce však budú pokračovať v laboratóriách. "Pauza bude slúžiť na vykonanie rôznych analýz, ktoré nám často ukážu veľmi zaujímavé veci. Odoberali sme napríklad vzorky zeminy z oblasti brucha kostry, ktorú sme v lokalite našli a podarilo sa určiť druhy parazitov, ktoré vtedajší obyvatelia nosili so sebou," povedal Chebeň. Tento objav je výsledkom spolupráce Archeologického ústavu SAV v Nitre s Parazitologickým ústavom SAV v Košiciach. "Zapojili sme ich do takéhoto výskumu, ktorý je zaujímavý aj pre nich, pretože im umožňuje objavovať staré parazity z minulosti. Pri kostrovom náleze sa zoberie zemina z oblasti brušnej dutiny, kde sa predpokladá, že by v tej minulosti mohli byť aj parazity a potom čakáme, či odborníci z tejto oblasti niečo nájdu, alebo nie. Väčšinou vždy niečo zaujímavé objavia, pričom, samozrejme, pri svojom výskume dokážu oddeliť novodobé parazity od tých starých," doplnil riaditeľ Archeologického ústavu Matej Ruttkay.