NEW JERSEY - Experti z univerzity Rutgers popísali zloženie katalyzátora, ktorý vie meniť oxid uhličitý, hlavný zdroj klimatických zmien, na veľa druhov umelých hmôt.
Táto látka je prvým materiálom, ktorý dokáže (okrem enzýmov) premieňať oxid uhličitý a vodu do uhlíkových štruktúr, ktoré obsahujú jeden až štyri atómy uhlíka. A ide navyše o extrémne účinné riešenie, podľa autorov práce zverejnenej v odbornom časopise Energy and Enviromental Science je účinnosť tohto procesu až 99 percent.
Výsledkom procesu premeny oxidu uhličitého (CO₂) a vody (H₂O), ktorú nový katalyzátor umožňuje, sú predovšetkým dve látky - methylglyoxal (C3) a 2,3-furandiol (C4); obe sa dajú využívať ako základný stavebný kameň pre výrobu plastov, lepidiel alebo liečiv. Jedným z riešení, ktoré sa vyslovene ponúkajú, je nahrádzanie jedovatého formaldehydu methylglyoxalem, ktorý je výrazne šetrnejší - a predovšetkým sa dá teraz získavať z prebytočného oxidu uhličitého.
"Náš objav by mohol viesť k premene oxidu uhličitého na užitočné výrobky i čisté materiály v chemickom i farmaceutickom priemysle," uviedol hlavný autor práce Charles Dismukes, expert na chémiu a biologickú chémiu na univerzite Rutgers.
V čom to spočíva?
Vedci už skôr vedeli, že oxid uhličitý sa dá pomocou elektrochemických metód zmeniť na metanol, etanol, metán alebo etylén - vždy s pomerne vysokou účinnosťou.
Lenže výroba týchto látok je aj tak neefektívna a predovšetkým príliš drahá. A tak sa vedci pokúsili vymyslieť, kam tento proces ešte posunúť, aby bol zaujímavejší pre investorov. S nápadom za milióny nakoniec prišla doktorandka Karin Calvinhová. Tá využila päť katalyzátorov vyrobených z niklu a fosforu, ktoré sú jednak dostatočne lacné a súčasne ľahko zohnateľné kdekoľvek na svete. S ich pomocou prinútila elektrochemicky oxid uhličitý a vodu, aby vytvárali najrôznejšie látky na báze uhlíka.
Voľba samotného katalyzátora je nesmierne dôležitá; práve on totiž určuje, aké množstvo atómov uhlíka sa dá dohromady, aby vytvorili molekulu alebo dokonca reťazec takých molekúl, teda polymér.
Celý experiment je už teraz nesmierne nádejný jednak pre lacnú výrobu plastov, ale súčasne pre využívanie oxidu uhličitého z atmosféry.
To bude v blízkej budúcnosti potrebné pre "skrotenie" klimatických zmien. Pričom sa zatiaľ nevedelo, čo s polapeným plynom robiť a najviac sa uvažovalo o dlhodobom uskladnení pod zemou.
Nový objav ale ukazuje, že by sa dal použiť aj prakticky. Autori práce teraz zvažujú ďalšie cesty, ktorými by sa pri aplikácii tejto technológie mohli vydať. Jednou z nich je napríklad premena oxidu uhličitého na obnoviteľné zdroje palív.
Vedci z univerzity Rutgers si veria natoľko, že si svoju technológiu nechali medzinárodne patentovať a tiež založili startup RenewCO₂, ktorý by mal tento úspech premeniť na finančný zisk.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies