Vedci odhalili tajomstvo migrácie babôčiek smradľavých, navrhli neurologický model vnútorného kompasu

Tento motýľ ako jediný prekonáva obrovské vzdialenosti, aby mohol prežiť zimu v teplejšom prostredí. Vedcov pritom dlho zaujímalo, ako mozog babôčok spracováva informácie o polohe. Odhaliť im to umožnil výskum, ktorý popísali v magazíne Cell Reports.

Ako vysvetlil hlavný výskumník Eli Shlizerman z University of Washington, cieľom bolo zistiť, ako sú pospájané neurobiologické systémy motýľa. "Babôčky smradľavé dokončia svoju cestu optimálnym, vopred určeným spôsobom," priblížil vedec migráciu tohto hmyzu. "Dorazia do určitej lokality v strednom Mexiku po dvoch mesiacoch letu, pričom šetria energiou a využívajú len málo podnetov," doplnil vedec, ktorý tiež vysvetlil, že motýľ sa riadi akýmsi vnútorným kompasom. Ten ovplyvňujú poloha slnka, ktorú motýľ vníma očami, a čas, ktorý hmyz sleduje s pomocou neurónov v tykadlách.

Vedecký tím na základe týchto informácií navrhol neurologický model tvoriaci spomínaný kompas. Výsledok je podľa autorov jednoduchým mechanizmom schopným tvoriť navigačný systém, ktorým si babôčky smradľavé udržujú správny kurz. "Je to veľmi vzrušujúce. Ukazuje to, ako integrácia signálov ovplyvňuje správanie," popísal Shlizerman.

Ako tiež vedec uviedol, zistenia môžu poslúžiť pri výrobe robotických verzií týchto navigačných systémov. Jedným z cieľov jeho tímu je vytvoriť robotickú babôčku smradľavú, ktorá by hmyz sledovala počas migrácie. Zároveň by vedci mohli s pomocou tohto robota zistiť, ako udržať populáciu babôčky smradľavej, ktorá sa postupne zmenšuje.