BRATISLAVA - Jasné škvrny na dne krátera Occator na trpasličej planéte Ceres by mohli byť slaným podpovrchovým ľadom, ktorý odkryl náraz meteoritu alebo iného premetu do povrchu vesmírneho telesa. Tvrdia to nemeckí vedci v štúdii publikovanej v magazíne Nature. Ako tiež napísali, žiaru spôsobuje odraz svetla od odhaleného ľadu, pričom najjasnejšie miesta sú najmladšie.
Keď sonda Dawn amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) začala v marci skúmať Ceres, objavila na povrchu telesa približne 130 jasných škvŕn. Najviac sa ich pritom nachádza na dne spomínaného krátera Occator. Na základe analyzovania týchto škvŕn sa vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre výskum slnečnej sústavy v nemeckom Göttingene nazdávajú, že pod kamenistým povrchom Ceres sa nachádza súvislá vrstva ľadu a soli. Keď do vesmírneho telesa narazí nejaký iný objekt a prerazí povrchovú vrstvu, odhalí ľad pod ním.
Ako už vedci pozorovali, škvrny na dne krátera sublimujú materiál do vesmíru, čo vytvára lokálnu atmosféru. Túto paru by mali pritom tvoriť uvoľnený sublimovaný ľad a soli. Podľa vedcov po uvoľnení sa všetkého ľadu na mieste dopadu meteoritu miesto stmavne, pričom na ňom ostane len soľ. K tomuto tvrdeniu ich vedú stopy epsomskej soli, ktoré našli na povrchu Ceresu. Soli pritom neodrážajú svetlo tak ako ľad.
Vedci zároveň porovnávajú uvoľňujúcu sa paru z povrchu Ceres so správaním sa komét vo chvíli, keď sa približujú k slnku. "Je to trochu ako kométa, no musíte porozumieť, že Ceres je čiastočne diferencované teleso. Takže má škrupinovú štruktúru," povedal pre BBC World Service jeden z autorov štúdie Andreas Nathues. "Je veľká pravdepodobnosť, že pod povrchom je vrstva ľadu. A toto je iné ako u komét. Kométy sú jednoduché telesá z pôvodného materiálu, ktorý je len veľmi veľmi málo pozmenený," doplnil výskumník.
Sondu Dawn vypustili do vesmíru 27. septembra 2007, pričom jej úlohou bolo získať informácie na lepšie pochopenie podmienok a procesov v raných štádiách slnečnej sústavy. Sonda 17. júla 2011 vstúpila na obežnú dráhu planétky Vesta, ktorá sa vtedy nachádzala 188 miliónov kilometrov od Zeme. Dawn sa tým stala vôbec prvou sondou, ktorá sa dostala na orbitu niektorého z objektov v hlavnom páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom. Vestu skúmala štrnásť mesiacov a v septembri 2012 sa potom vydala na 1,5 miliardy kilometrov dlhý let k Ceres. K nej dorazila tento rok v marci, čím sa stala prvou sondou, ktorá sa dostala na obežnú dráhu dvoch objektov v slnečnej sústave. V januári ju plánujú odborníci z NASA spustiť na úroveň 375 kilometrov od povrchu, kde zostane až do konca svojej misie v júni 2016.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies