NEW YORK - Na Šalamúnových ostrovoch objavili jedince karety pravej (Eretmochelys imbricata), ktoré majú biofluorescenčnú schopnosť. Ide o jav, keď modré svetlo dopadajúce na povrch sa odrazí, pričom zmení farbu. Najčastejšie na zelenú, červenú a oranžovú.
Pri biofluorescencii na rozdiel od bioluminiscencie živočích nevyžaruje vlastné svetlo. Túto schopnosť pozorovali napríklad u koralov. Nedávne výskumy ju objavili aj u rýb, žralokov, rají či niektorých kôrovcov. Pozorované morské korytnačky sú prvými známymi plazmi s touto schopnosťou.
Objav sa podaril vedcom zo City University of New York, ktorí v júli navštívili Šalamúnove ostrovy, kde plánovali nakrúcať biofluorescenčné malé žraloky a koralové útesy. Išlo pritom o náhodu, pretože kareta k vedcom priplávala sama. "Vyzerala ako veľká, kĺžuca sa vesmírna loď," priblížil David Gruber.
Biológ nasmeroval na korytnačku kameru, ktorá vyžarovala modré svetlo, a chvíľu ju pozoroval. Neskôr sa dozvedel o miestnej komunite na ostrovoch, ktorá držala v zajatí niekoľko mladých kariet. Vedec ich preskúmal a zistil, že tiež majú biofluorescenčnú schopnosť a odrážajú svetlo červenej farby. Kareta, ktorú pozorovali v mori, pritom žiarila zelenou aj červenou farbou, hoci červenú žiaru mohli podľa Grubera spôsobiť biofluorescenčné riasy uchytené na pancieri. "Zelené svetlo však určite pochádza z korytnačky," povedal.
"Zvieratá často používajú biofluorescenciu na nájdenie a vábenie koristi alebo obranu, či na nejaký druh komunikácie," uviedol Alexander Gaos z organizácie Eastern Pacific Hawksbill Initiative. Podľa biológa pancier karetám pomáha pri ukrývaní sa na kamenistom útese počas dňa. Rovnako by to malo platiť aj v prostredí, kde žijú biofluorescenčné živočíchy, napríklad koralový útes. Vedci plánujú biofluorescenčné karety naďalej pozorovať a zistiť, ako túto schopnosť nadobudli a na čo ju používajú. Karety pravé však patria medzi kriticky ohrozené živočíchy a výskum nebude podľa nich jednoduchý.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies