Aztécka ríša sa v relatívne krátkom období stratila z povrchu zemského, odborníci teraz prišli na to, čo má zánik tejto civilizácie na svedomí.
V roku 1519, keď do Mexika prvýkrát priplával Európan Hernando Cortés, mala významná Aztécka ríša približne 25 miliónov obyvateľov. O 26 rokov na to však krajinu postihla epidémia tajomného ochorenia, ktorá niekoľkými vlnami spôsobila zánik aztéckej civilizácie. Z pôvodného počtu domorodcov ostal o storočie neskôr len približne milión.
Miestni toto ochorenie nazývali cocolitztli, no vedci doposiaľ nevedeli, o čo konkrétne sa jednalo. Nedávno sa však v meste Teposcolula-Yucundaa našiel neporušený cintorín, ktorý celú záhadu pomohol rozlúsknuť.
Vzhľadom na to, že cintorín je lokalizovaný presne v oblasti, kde ochorenie zabíjalo najvýraznejšie a zároveň pochádza z obdobia epidémie, vedci túto skutočnosť využili a začali realizovať mikrobiálny rozbor telesných pozostatkov. Použili na to zuby, konkrétne ich vnútornú časť a našli prekvapivú zhodu.
Testovali viacero kostier a zistili, že desať z obdobia epidémie vykazovalo nákazu baktériou salmonely, pričom päť z čias pred jej vypuknutím v sebe túto infekciu nemalo. Na základe týchto zistení sa výskumníci domnievajú, že práve salmonelóza je príčinou zániku Aztéckej ríše.
Predpokladajú, že ochorenie do Mexika zavliekli kolonizátori. Obyvatelia Mexika, ktorí sa s baktériou pred tým nestretli, na ňu nemali vytvorenú žiadnu imunitu, preto im spôsobila takzvanú enterickú horúčku a tá viedla až k smrti miliónov Aztékov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies