Prvý dojem by, tak ako vždy, mohol byť klamlivý. Zdalo by sa totiž, že viera a veda sa vzájomne vylučujú. Ten, kto predsa skúma viditeľné, nemôže súčasne veriť v Boha, ktorý je neviditeľný. Takéto zmýšľanie je však viac ako mylné a dokonca sa dá napísať, že čím viac niekto rozumie vede, tým viac vníma aj moc Stvoriteľa.
Bol ateista
Známy americký vedec a výskumník, Dr. N. J. Stowell, zaryto trval na hlásení sa k ateizmu. Sám seba označil za cynika neschopného upustiť od presvedčenia.
„Bol som cynický ateista, presvedčený, že Boh nie je nič iné ako výplod ľudského mozgu. Nemohol som veriť v nejakú živú božskú bytosť, ktorá by nás všetkých milovala a mala nad nami moc."
Pred smrťou
V jeden deň sa ale jeho názor zrútil a nezostal z neho ani prach. Pracoval na klinike ako súčasť tímu vo veľkom laboratóriu. Spoločným cieľom bolo zmerať vlnovú dĺžku a silu žiarenia ľudského mozgu. Stowell objavil princíp fungovania v poslednom štádiu života, odhalil, ako sa mozog správa krátko pred konečným zlyhaním, keď sa nedá prehlásiť nič iné, než len smrť.
Ako účastníčka výskumu bola zvolená akási veriaca žena. Zomierala na rakovinu mozgu, a hoci jej stav bol vážny, nesprávala sa ani pomätene, ani nijako inak nedávala najavo slabosť.
Citlivý prístroj
„Krátko pred jej smrťou sme u nej v izbe nainštalovali vysoko citlivý prístroj, ktorý nám mal ukázať činnosť v mozgu v priebehu posledných minút života. Ešte nejaký čas pred opisovanou udalosťou bolo s týmto prístrojom uskutočnené meranie vysielania jednej rádiostanice, ktorej program bol vysielaný do éteru silou 50kW; správy museli obehnúť okolo celej zemegule. Na posteľ sme umiestnili aj malý mikrofón, aby sme mohli počuť jej slová, ak ešte vôbec bude prejavovať známky života."
Piati vedci
"Boli sme vo vedľajšej miestnosti. Päť triezvych vedcov. Plní očakávania a vnútorného napätia, sme stáli pred svojím prístrojom. Ručička bola na nule a mohla sa vychýliť do 500° pozitívnej hodnoty doprava a do 500° negatívnej hodnoty doľava."
Modlila sa
Kým sa čakalo na vedecký výsledok, umierajúca žena využila poslednú predsmrteľnú chvíľu a ponorila sa do modlitby. Ďakovala Bohu za všetko, čo jej dal, prosila o odpustenie pre tých, čo jej ublížili a vyjadrila istotu, že jej láska k najvyššiemu sa nezmenšila ani pôsobením fyzického utrpenia. A hoci logicky nemala dôvod byť šťastná, sálalo z nej toľké nadšenie a sila, až to bolo neuveriteľné.
Boli otrasení
„Otrasení sme stáli pred svojím prístrojom a takmer sme zabudli na to, čo sme vlastne chceli preskúmať. Hľadeli sme na seba bez toho, žeby sme sa hanbili za slzy. To, čo som počul, na mňa tak zapôsobilo, že som plakal ako dieťa. Naraz – kým sa umierajúca ešte modlila – sme počuli nejaký klepot. Keď sme sa pozreli na prístroj, videli sme, že ručička ukazovala 500° plus a neustále narážala na najvyššiu hranicu merania. Objavili a zmerali sme neuveriteľnú skutočnosť. Mozog umierajúcej ženy, obracajúcej sa k Bohu, vyvinul 55 násobne väčšiu silu, než sme namerali v priebehu vysielania uvedenej svetovej rádiostanice."
Druhý pokus
Po nejakom čase sa vzájomnou dohodou dospelo k uskutočneniu druhého pokusu. Bol vybratý ďalší pacient, tentoraz mal byť zdravotnou sestrou vyprovokovaný. Pacientova reakcia bola hrubá, používal nadávky, znížil sa aj k urážaniu Boha. A ručička na prístroji sa znovu vychýlila na 500 stupňov, avšak teraz ukazovala na opačnú stranu, teda na tú negatívnu.
„V tej chvíli sa zrútil môj ateistický názor na svet. Stál som pred tvárou Vševediaceho. Moja neviera sa mi stala úplne smiešnou. Keď som chcel byť voči sebe poctivý, nemohol som pred pravdou zatvárať oči. Naučil som sa veriť v Ježiša Krista ako vo svojho Spasiteľa a Vykupiteľa."
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies