Vášáryová: Cítime sa chudobní a chceme, aby bolo pomáhané nám

"Cítime, že nemáme dosť. Bola som teraz v Berlíne a ak porovnám ulice v Berlíne a Bratislave, sme rozvojová krajina. Ale to neznamená, že nepatríme medzi 32 najrozvinutejších krajín sveta," upozornila poslankyňa. Podľa jej slov preto musíme začať pracovať s verejnou mienkou a vytvárať tlak, aby sme na rozvojovú pomoc dávali viac. "Musíme trvať na tom, aby bola o rozvojovej pomoci verejná debata," odkázala.

Rozvojová pomoc Slovenskej republiky v prvom rade smeruje do Európy, a to až 55 percent, pritom najhoršie sú na tom Ázia a Afrika. V úvode štvrtého rokovacieho dňa 54. schôdze Národnej rady SR to uviedol poslanec KDH Jozef Mikloško počas rozpravy k novému zákonu o rozvojovej spolupráci.

Mikloškovi sa nepozdáva, že len 31 percent z objemu pomoci dávame najchudobnejším krajinám a viac ako 60 percent stredným. "Nepodporujeme chudobných," myslí si Mikloško.

Martin Poliačik (SaS) sa domnieva, že ak by bola rozvojová pomoc cielená a posledných desať či 15 rokov ju brali vážne všetky zainteresované krajiny, možno niektorí súčasní utečenci nemuseli vôbec odísť z domu. "Tieto peniaze môžu zabrániť, aby ľudia končili v utečeneckých táboroch. To nie je len charita, ale môžu to byť programovo a účelovo vynaložené peniaze, ktoré zabraňujú budúcim krízam," podotkol.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) súhlasí, že na rozvojovú pomoc dávame málo. Priznal, že súčasných 0,084 percenta HDP je pod našimi záväzkami. "Dohodli sme sa s ministrom financií, že budeme počnúc rokom 2016 každoročne zvyšovať objem prostriedkov na priamu bilaterálnu rozvojovú pomoc o desať percent ročne. Nie je to zázrak, ale je to záväzok a nejaký trend. O nejaký posun sa snažíme," dodal minister.