Varufakis odmietne dohodu, ak Grécku nepomôže dostať sa z krízy

Rokovania medzi gréckou ľavicovou vládou a jej veriteľmi o balíčku reforiem, ktoré by Aténam pomohli stlačiť dlh na udržateľnú úroveň, už celé mesiace viaznu. Ale reformy a úsporné opatrenia sú podmienkou pre uvoľnenie peňazí zo záchranného balíka. Grécku pritom rýchlo dochádza hotovosť a hrozí mu štátny bankrot.

Podľa Varufakisa sa musí Grécko vyhnúť prísnym úsporným opatreniam, ktoré by mohli uškodiť ekonomike a zabránili by tak vláde zredukovať dlh.

Hospodárstvo krajiny sa vlani po šiestich rokoch dostalo z recesie, ale len nakrátko. V 1. kvartáli tohto roka sa do nej zase prepadlo.

Varufakis na ekonomickej konferencii v Aténach vyhlásil, že nepodpíše dohodu, ak jeho krajine nepomôže dostať sa z ekonomickej krízy. "Lebo, ak by som ju podpísal, bol by som len ďalším ministrom financií, ktorý podpísal program strednodobých fiškálnych úprav, o ktorých vie, že nefungujú," vyhlásil. "A je možné matematicky dokázať, že to nefunguje," dodal.

Naopak, Varufakis trvá na tom, že jeho krajina potrebuje zmeniť podmienky dlhu a výrazne predĺžiť termíny jeho splatnosti a za možné riešenie považuje aj výmenu dlhopisov.

Tvrdí, že len čo Grécko dosiahne uspokojivú dohodu s veriteľmi, "zaplaví ho prúd kapitálu od investorov z krajín mimo Európskej únie".

No zároveň Varufakis označil odchod Grécka z eurozóny za návrat do praveku. A hoci podľa neho krajina nemala prijať spoločnú menu, keď už do menovej únie vstúpila, nemôže z nej vystúpiť bez toho, aby jej to neprinieslo katastrofu.

Varufakis dnes vyrukoval s ďalším kontroverzným návrhom. Podľa neho by Grécko malo odložiť splátku dlhu Európskej centrálnej banke (ECB) na neskôr.

Vláda v Aténach má totiž na prelome júla a augusta zaplatiť ECB 6,7 miliardy eur za grécke dlhopisy, ktoré nakúpila v rámci programu na podporu zadlžených krajín (Securities Market Programme, SMP) v rokoch 2010 - 2011 a ktorým práve v uvedenom termíne vyprší splatnosť. Vzápätí však sám pripustil, že tento návrh je zrejme nepriechodný, pretože prezident ECB Mario Draghi nemôže riskovať hnev Nemecka, ktoré bolo od samého začiatku proti tomu, aby banka nakupovala dlhopisy problematických štátov eurozóny.

Varufakis vyrukoval prvýkrát s nápadom, aby veritelia z eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF) vymenili grécke dlhopisy s blížiacim sa termínom splatnosti za nové už po nástupe do úradu koncom januára. Ale po chladnej odozve v eurozóne Atény tento návrh stiahli. Kontroverzný grécky minister financií však dnes túto myšlienku opäť oživil. Grécko totiž okrem 6,7 miliardy eur čaká v nasledujúcich mesiacoch a rokoch splatenie ďalších dlhopisov ECB za 27 miliárd eur. Varufakis by rád odsunul vyrovnanie týchto dlhov do "vzdialenej budúcnosti".