BRATISLAV A - Šesť z desiatich volaní na tiesňovú linku 155 sa vlani neskončilo výjazdom záchranky, nebolo to potrebné.
"Oproti roku 2013 sa podiel takýchto volaní mierne zvýšil. Volajúci často nakoniec potrebujú iba konzultáciu či odporúčanie," povedal hovorca Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Boris Chmel. Na tiesňovú linku 155 zavolalo vlani vyše 1,2 milióna ľudí, pričom záchranári vyrazili za pacientom 515.000-krát. "To znamená, že takmer 760.000 hovorov zdravotnícki operátori vyriešili inak, či už konzultáciou, alebo odporúčaním navštíviť všeobecné lekára či lekársku pohotovosť. Dôvodom vysokého počtu volaní bez potrebného výjazdu je to, že väčšina ľudí stále nevie, k akým stavom si volať záchrannú zdravotnú službu," skonštatoval Chmel.
Podľa záchranárov je prirodzené, že volajúci pri strachu o svoje zdravie nemusia vždy objektívne zhodnotiť situáciu. "Avšak je dôležité si uvedomiť, že zdravotnícki záchranári zasahujú pri udalostiach, pri ktorých došlo k náhlemu ohrozeniu ľudského života a zdravia, tam, kde treba poskytnúť neodkladnú, urgentnú zdravotnú starostlivosť. Nechodia ku chronickým stavom či zvýšeným teplotám a nesuplujú pohotovosti. V záchrankách totiž sedia odborníci na urgentnú medicínu a nie praktickí lekári," upozornil Chmel.
Okrem volaní spôsobených zlým vyhodnotením situácie sú nezriedkavé aj účelové zneužitia tiesňovej linky. Niektorí ľudia využívajú posádky ako taxíky, keď sa napríklad potrebujú dostať do nemocnice. Popri zbytočných či zavádzajúcich telefonátoch záchranári vlani zaznamenali zároveň aj 3500 prípadov, keď sa na nahlásenom mieste udalosti nikto nenachádzal.
Netreba zabúdať, že život môže zachrániť každý poskytnutím prvej pomoci. "No nevedomosť, strach či neochota ju poskytnúť pripravuje mnohých o šancu na prežitie do príchodu záchranárov. Nestačí totiž len zavolať na 155, ako si to niektorí ľudia myslia. Volajúci by mal zostať s postihnutým do príchodu záchranky a nebáť sa aj podľa rád operátora poskytnúť prvú pomoc," uzavrel Chmel.