Väčšina obyvateľov V4 neverí, že ich deti majú vo svojich krajinách budúcnosť

Naopak, v Poľsku je to 75 percent a v Maďarsku 74 percent. Vyplýva to z prieskumu o V4, ktorý robil Medzinárodný republikánsky inštitút. Zber dát v krajinách robila agentúra Ipsos, v každej krajine na reprezentatívnej vzorke zhruba tisíc ľudí, pričom sa Slovensku sa agentúra spytovala 1 024 respondentov v termíne od 8. do 22. marca. Otázky sa týkali hlavných problémov v danej krajine a v Európe, pýtali sa tiež na výber médií, názory na Rusko, Európsku úniu a euroatlantické inštitúcie. Výsledky prieskumu dnes na tlačovej konferencii v Bratislave prezentovala riaditeľka európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu Miriam Lexmann.

Za najdôležitejšie problémy, ktorými by sa mala Európa zaoberať, považujú občania V4 terorizmus a migráciu. Tieto témy považovalo za najdôležitejšie 46 percent Čechov, 44 percent Maďarov, 32 percent Slovákov a 28 percent Poliakov. Témy mieru a bezpečnosti neprekročili jednociferné číslo, ani témy ekonomiky a korupcie. Napriek tomu otázky ekonomiky a kvality života na národnej úrovni dominovali.

Slováci označili korupciu (19%), chudobu (17%), nezamestnanosť (16%), zdravotnú starostlivosť (9%) a domácu politiku (6%) za najväčšie problémy na domácej scéne. Maďari označili chudobu (28%), korupciu (15%), nezamestnanosť (13%) a zdravotnú starostlivosť (12%) za najdôležitejšie domáce otázky. Poliaci spomínali domácu politiku (17%), chudobu (14%), prácu (13%), zdravotnú starostlivosť (10%) a korupciu (6%).

Slabé uspokojenie potrieb občanov podľa Lexmann vidno na počte tých, ktorí hovoria, že ich krajina ide zlým smerom – 50 percent Maďarov, 57 percent Poliakov a 59 percent Slovákov. „Inak je na tom Česká republika, kde len málo Čechov vraví o zúfalstve, pokiaľ ide o témy ako chudoba (10%), zdravotná staroslivosť (2%). Väčšina Čechov spomínala skôr technické problémy ako korupciu (16%), vnútornú politiku (11%), emigráciu (8%), ekonomiku (8%) a kriminalitu (5%),“ uvádza sa vo výsledkoch prieskumu. To, že ich krajina sa uberá zlým smerom, si myslí 45 percent Čechov.

Značný počet občanov v každej krajine verí, že EÚ ich núti opustiť tradičné hodnoty (40% v ČR, 36% na SR, 21 % v Maďarsku a 17% v Poľsku). Vo svetle tohto faktu mnoho voličov vníma Putinovo Rusko ako ochrancu európskych hodnôt (najviac obyvateľov v SR, 41%), ale väčšina vníma Rusko ako buď cynicky využíva otázku tradičných hodnôt na presadzovanie svojich vlastných záujmov, alebo sa dokonca stavia proti európskym hodnotám (v SR 55%).

Vo všeobecnosti však respondenti tvrdili, že pokiaľ ide o kultúru a hodnoty, majú bližšie k západnej Európe než k Rusku. Špecifické skupiny obyvateľstva – starší a obyvatelia východných častí či vidieka, vnímajú svoje životné podmienky bližšie k Rusku ako k západu.