BRATISLAVA - Väčšina členov Národnej rady SR bude môcť naďalej zabrániť konaniu mimoriadnej schôdze tým, že nepodporí jej program. Poslanec Jozef Viskupič (OĽaNO) dnes nepresadil novelu rokovacieho poriadku, ktorou chcel dosiahnuť, aby sa mimoriadna schôdza iniciovaná minimálne 30 členmi snemovne, musela konať vždy.
V súčasnosti platí, že ak minimálne 30 poslancov svojím podpisom iniciuje mimoriadne zasadnutie pléna, to sa konať nebude, ak väčšina nepodporí program rokovania. Takéto schvaľovanie programu sa nekoná v prípadoch, ak je predmetom schôdze návrh na odvolanie premiéra či člena vlády.
Viskupič chcel svojím návrhom umožniť slobodnú parlamentnú diskusiu aj o bodoch, s ktorými by väčšina poslancov nemusela a nechcela nesúhlasiť. Navrhoval preto, aby sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť jej program.
Svojou novelou zároveň Viskupič žiadal, aby na zvolanie mimoriadnej schôdze, ak jej predmetom má byť posúdenie legislatívneho návrhu EÚ so zásadou subsidiarity a proporcionality, okrem pätiny všetkých poslancov stačila aj tretina členov Výboru NR SR pre európske záležitosti. To sa malo týkať prípadov, ak výbor neprijme uznesenie a tretina jeho členov bude mať o legislatíve EÚ pochybnosti.
Viskupič argumentoval aj tým, že slovenský parlament sa podľa správy Európskej komisie za rok 2012 ohradil voči zásahom do národnej suverenity len raz z celkového počtu 663 stanovísk vydaných národnými parlamentmi členských štátov EÚ. Napríklad Česká republika vydala 46 stanovísk, Nemecko 59, Portugalsko 227. "Európska únia by mala v oblastiach spoločnej právomoci únie s členskými štátmi zasiahnuť len vtedy, ak je schopná rokovať účinnejšie, ako jej samotné členské štáty," tvrdil poslanec.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies