BRATISLAVA/BERG – V kontajnerovom tábore pre azylantov na hraničnom priechode v Bergu je k dnešnému dňu 56 obyvateľov.
Môžu sa voľne pohybovať, ale večierku majú o polnoci a nesmú prekročiť slovenské hranice. Povedal dnes na stretnutí so slovenskými novinármi starosta tejto prihraničnej rakúskej obce Georg Hartl. „Väčšinou sú to ľudia vo veku 18 až 60 rokov zo Sýrie a niekoľkí prišli z Iraku. Kontajnery sú technicky upravené tak, aby v nich rodiny mohli byť spolu,“ doplnil.
Starosta Bergu potvrdil, že v tábore je po celý deň zodpovedný zamestnanec, ktorý plne zodpovedá za bezpečnosť ubytovne a je pripravený poskytnúť utečencom napríklad odvoz autom, ak potrebujú lekársku pomoc, alebo si niečo nakúpiť. „Varia si sami, navštevujú prípravný jazykový kurz a časom budú môcť vykonávať aj verejnoprospešné práce v obci“, spresnil starosta s tým, že za to majú nárok aj na odmenu vo výške 3 až 5 eur za hodinu, maximálne však 120 eur za mesiac.
Starosta Bergu sa vyjadril aj k tomu, prečo Rakúsko vopred neinformovalo Slovensko, že chystá tábor pre utečencov priamo na spoločnej hranici. „Nezišlo nám na um, že Slováci budú mať z toho taký strach a, navyše, to nebola naša iniciatíva, ale spolkovej krajiny Dolné Rakúsko“, povedal Hartl. Zároveň ocenil Slovákov aj Rakúšanov, ktorí prichádzajú na miestny úrad aj do tábora s pomocou pre utečencov. Upozornil však, že nie je prípustné, aby ľudia dávali jedlo a šaty priamo utečencom. Musia koordinovať pomoc s manažérom tábora a šéfom pracovnej skupiny na pomoc utečencom, ktorým je vicestarosta Bergu.
Na stretnutí so slovenskými novinármi na radnici v Bergu bol aj veľvyslanec Rakúskej republiky na Slovensku Helfried Carl, starosta Wolfsthalu Gerhard Schödinger a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo. Všetci sa zhodli na tom, že počiatočné obavy Slovákov z prítomnosti utečencov na hranici so Slovenskom vyplývajú z toho, že im chýba takáto skúsenosť z minulosti. Podľa Pavla Freša sa však situácia upokojila najmä potom, ako začali Bratislava a prihraničné rakúske obce spolu komunikovať. „Táto komunikácia prospela občanom informačne a zlepšila naše susedské vzťahy“, dodal Frešo.
Stretnutie ukončili prehliadkou tábora pre azylantov na rakúsko-slovenskom priechode v Bergu.