V súhvezdí Pegasa obieha "kometárna" exoplanéta

Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) potvrdil existenciu exoplanéty, ktorá účinkom žiary materskej hviezdy stráca hmotu vo forme chvosta, pripomínajúceho kométu. V časopise The Astrophysical Journal to oznámil sedemčlenný tím, ktorý viedol Jeffrey Linsky z Coloradskej univerzity v Boulderi.
      Ide o známu exoplanétu HD 209458b, ktorá leží približne 153 svetelných rokov od Zeme. Svoju materskú hviezdu slnečného typu obieha iba vo vzdialenosti asi sedem miliónov kilometrov, osemkrát menšej ako vzdialenosť Slnko-Merkúr. Hviezda ju preto silne zohrieva.

      HD 209458b je obria plynná planéta s hmotnosťou takmer ako Jupiter. Na rozdiel od neho však obieha materskú hviezdu stokrát bližšie, raz za 3,5 dňa (Merkúr obehne Slnko za 88 dní). Žiara materskej hviezdy tak vyvoláva rozsiahly únik hmoty z atmosféry exoplanéty.

      Jeffrey Linsky s kolegami pozoroval HD 209458b vo fázach obehu, keď z pozemského pohľadu prechádza pred kotúčom materskej hviezdy, čo sa označuje ako tranzity. Využili pri tom výkonnú aparatúru COS (Cosmic Origins Spectrograph), pripojenú k HST.
      Takto dosiaľ najspoľahlivejšie doložili, že mohutný tok častíc z materskej hviezdy, tzv. hviezdny vietor, strháva hmotu z horúčavou "nafúknutej" atmosféry HD 209458b. Tým za planétou vzniká kometárny  chvost, mieriaci smerom preč od materskej hviezdy – počas tranzitu to znamená smerom k Zemi.
      COS v atmosfére HD 209458b zachytila uhlík a kremík, čo ukázalo, že zohrievanie exoplanéty materskou hviezdou vynáša nahor aj ťažšie prvky a umožňuje ich únik do medziplanetárneho priestoru. Hmota z exoplanéty uniká rôznymi rýchlosťami. Aj veľmi vysokými, pri väčšine tejto "svižnej" zložky aparatúra odhalila rýchlosť vyše 35.000 kilometrov za hodinu.
      Aparatúru COS nainštalovali na HST astronauti z raketoplánu iba v máji 2009. Pracuje v oblasti ultrafialového žiarenia, neprístupnej z povrchu Zeme.
      Hoci HD 209458b stráca pomerne veľa hmoty, len tak skoro nezanikne. Jeffrey Linsky sa domnieva, že "kým sa celkom vyparí, uplynie približne bilión rokov".

Zdroj: TASR/Komunike NASA z 15.7.2010