V súdnej sieni Norimberského procesu otvorili múzeum

Súdnu sieň Norimberského procesu, v ktorej v roku 1946 odsúdili na smrť 12 vysokých nacistických pohlavárov, dnes otvorili ako múzeum. Na slávnostnom akte sa zúčastnili ministri zahraničných vecí Nemecka a Ruska, Guido Westerwelle a Sergej Lavrov.
      Múzeum pomenovali Memorium a vykresľuje 11-mesačný hlavný proces a následné procesy, ktoré sa uskutočnili v Justičnom paláci v Norimbergu. Nachádzal sa v americkej zóne v jednej z mála budov, ktoré zostali z veľkej časti nedotknuté rozsiahlym spojeneckým bombardovaním Nemecka. Ako dejisko každoročných zhromaždení nacistickej strany sa stal aj miestom jej kapitulácie.
      Westerwelle vyzdvihol úlohu Norimberských procesov, ktoré sa stali precedensom pre rozvoj medzinárodného práva, ako "odpovedi na zvrátenosť justície v nacistickom Nemecku". "Bol to ohromný historický úspech, že spojenci odolali pokušeniu vykonať pomstu," povedal o prvých procesoch za vojnové zločiny vo svete.
      Slávnostné otvorenie múzea sa uskutočnilo pri príležitosti 65. výročia začatia Norimberských procesov a zúčastnil sa na ňom aj jeden z vtedajších prokurátorov, ktorý je ešte nažive, 90-ročný Benjamin Ferencz, ako aj britskí, francúzski a americkí hostia.
      "Pretože sa tu v Norimbergu veľa riskovalo - politicky, justične a personálne - medzinárodné právo sa mohlo rozvinúť a mohli byť stanovené pravidlá pre budúce prípady," povedal Westerwelle.
      Výsledkom bolo založenie Organizácie Spojených národov, ktorá ustanovila právne štruktúry v nepokojnom svete, dodal. "Všetci vieme, ako nedokonale sa nám to darí. Ale OSN môže byť iba tak silná, ako jej to členské krajiny umožnia."
      Sedem Norimberských princípov OSN definovalo zločiny, ktoré sú horšie ako vražda a v súčasnosti ich nazývame vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
      "Posilnenie medzinárodného práva bude meradlom našej činnosti v OSN aj v Bezpečnostnej rade OSN," pokračoval Westerwelle. Nemecko bude od roku 2011 na dva roky nestálym členom BR OSN.
      Vyzval tiež ďalšie krajiny, aby sa pripojili ku 114 štátom, ktoré už prijali jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, šesť dekád po Norimberskom procese.
       "Nemecké dejiny nám pripomínajú, aká tenká je vrstva našej civilizácie," povedal šéf nemeckej diplomacie. Hovoril o nedávnom odhalení, že nemecké ministerstvo zahraničných vecí hralo v holokauste oveľa aktívnejšiu úlohu, než bolo dosiaľ známe, a po vojne bolo desaťročia útočiskom pre bývalých nacistických diplomatov.
      Westerwelle tiež povedal, že summit NATO, ktorý sa v sobotu skončil v Lisabone, je dôkazom, že štáty, ktoré boli kedysi vnímané ako víťazné a porazené, sa teraz stali partnermi. "Sme za to vďační," dodal.

Zdroj: TASR/DPA