V sobotu uplynie 71 rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania

Ozbrojené vystúpenie protifašistického odboja na Slovensku na konci 2. svetovej vojny malo zásadný význam pri obnove Československa a Slovensko sa vďaka Slovenskému národnému povstaniu zaradilo k víťazným krajinám 2. svetovej vojny.

Na jar v roku 1944 silnela na Slovensku činnosť partizánskych skupín a situácia sa vyostrila koncom augusta, po príchode nemeckej armády, s ktorým súhlasil Jozef Tiso. Centrom povstania sa stalo mesto Banská Bystrica a pripravovali ho Slovenská národná rada (SNR), povstalecká armáda (pomenovaná na konci augusta 1944 ako 1. československá armáda na Slovensku) vedená generálmi Jánom Golianom a Rudolfom Viestom a partizánske jednotky. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci i partizáni a príslušníci mnohých ďalších národov.

Po potlačení SNP na jeseň 1944 do hôr rozpútali Nemci na Slovensku teror. Zabíjali nielen partizánov a vojakov, ale aj civilistov, ženy a deti a vypaľovali celé dediny a osady. Nacisti majú na svedomí niekoľko tisíc obetí. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident SR Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Pietny akt kladenia vencov pri príležitosti 71. výročia SNP to v Bratislave

Pripomenuli si 71 rokov od odchodu Trnavskej posádky do SNP

Už 71 rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania a odchodu Trnavskej posádky na povstalecké územie si dnes pripomenuli obyvatelia Trnavského samosprávneho kraja (TTSK). Spomienka sa konala na mieste, odkiaľ 30. augusta 1944 odišla vojenská posádka a dobrovoľníci do bojov za slobodu. Súčasníkom to pripomína Pamätník SNP na Univerzitnom námestí.

Kytice kvetov a vence k nemu položili delegácie krajskej a mestskej samosprávy, poslanci NR SR, zástupcovia zastupiteľstva Ruskej federácie a USA na Slovensku, Oblastného zväzu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a ďalší.

Účastníkov pietneho aktu pozdravil predseda TTSK Tibor Mikuš. Povedal, že sa prišli pokloniť nielen pamiatke nevinných obetí, ale hlavne odvahe a statočnosti všetkých účastníkov SNP, a zvlášť tým, ktorí sa pripojili k nemu z Trnavského kraja. "Dnes deklarujeme svoju úctu všetkým, ktorí bojovali, ale deklarujeme zároveň našu snahu po mierovom a pokojnom živote. Pripomíname mnohým vo svete, ktorí zastávajú významné pozície, že pred viac ako 70 rokmi sa dokázali naši predkovia dohodnúť s inými národmi na spoločnom postupe a na tom, aby zastavili a zničili fašizmus. Pripomíname to z dôvodu, pretože táto hrozba existuje aj dnes," povedal vo svojom príhovore Mikuš.

Do SNP z Trnavy odišlo 30. augusta 1944 okolo 3500 prezenčne slúžiacich vojakov, záložníkov a zmobilizovaných dobrovoľníkov. Trnavská posádka bola jedinou zo západného Slovenska, ktorá takto zareagovala na meniacu sa situáciu na vojnovej mape. Posádky v Bratislave, Seredi, Hlohovci, Nitre, Trenčíne i v Novom Meste nad Váhom sa do SNP zapojiť odmietli.

Trasa Trnavčanov viedla z Trnavy smerom na Žarnovicu. K Trnavčanom sa pridali piešťanskí letci. Vojaci sa zapojili do bojov v oblasti Hronský Beňadik, Zlaté Moravce, Píla, Horné a Dolné Hámre, Nová Baňa, Žarnovica a Kremnica. Vedenie posádky neskôr rozhodlo o vytvorení práporov Dunaj, ktorý zostal v oblasti Žarnovice, a Kremeň, ktorý sa presunul do Kremničky pri Banskej Bystrici a bránil úsek pri Sklenom, Handlovej a Prievidzi.

Minister obrany Martin Glváč si v Pezinku pripomenul pamiatku SNP

Minister obrany SR Martin Glváč si dnes v Pezinku pripomenul 71. výročie Slovenského národného povstania. Vo svojom príhovore hovoril o paralelách medzi udalosťami, ktoré Slovensko zažilo pred vyše 70 rokmi a ktoré zažíva dnes.

"Dnes sa nám črtá určitá paralela medzi tým, za aké hodnoty a najmä národné záujmy sa vtedy Slováci postavili a akým výzvam čelíme dnes," uviedol Glváč. Nezabudol ani na mladých, ktorým už často pojeme Slovenského národného povstania nič nehovorí. "Pre nás je dôležité, aby sme si Slovenské národné povstanie a ďalšie významné momenty našej histórie pripomínali a vhodným spôsobom ich posúvali aj mladým generáciám," dodal.

Slovenské národné povstanie patrilo k najvýznamnejším hnutiam národného odporu voči nacizmu v priebehu celej 2. svetovej vojny. Hlavné oslavy 71. výročia Slovenského národného povstania sa uskutočnia už zajtra 29. augusta pri Pamätníku SNP v Banskej Bystrici.

Podľa historičky predviedli povstalci obdivuhodný výkon

To, že sa Slovenské národné povstanie (SNP) udržalo proti nemeckej presile dva mesiace, považuje Marína Zavacká z Historického ústavu SAV za obdivuhodný výkon. "Ste kdesi na strednom Slovensku, zo severu sa na vás hrnie 19. SS divízia Tatra, 86. SS divízia Dirlewanger, od východu Pancierový armádny zbor, z juhu 108. mechanizovaná SS divízia, 4. SS tanková divízia, 18. SS divízia Horst Wessel, 8. pešia divízia, od západu 178. mechanizovaná divízia, 20. SS divízia Schill a okrem toho Pohotovostné oddiely Hlinkových gárd. Vy máte 60-tisíc slabo vyzbrojených vojakov regulárnej armády a 18-tisíc civilistov - partizánov," opísala vtedajšiu situáciu povstalcov historička. Povstanie podľa nej viazaním týchto nemeckých síl prispelo k spojeneckému vojnovému úsiliu.

V zahraničnej historickej a vojenskej literatúre je však často SNP v súvislosti s druhou svetovou vojnou spomínané len okrajovo. Dôvodov je podľa Zavackej viac. "Komunistický režim ponúkal po vojne nedôveryhodné verzie povstania, pričom nekomunistické interpretácie sa mocensky potláčali. Stačí spomenúť, ako Štátna bezpečnosť šikanovala historika SNP Jozefa Jablonického. Demokratickí pamätníci v exile si boli vedomí, že písaním môžu dodatočne ohroziť tých, čo ostali doma. Mali aj sťažený prístup k prameňom a navyše im zasa silno konkurovali svojou verziou exiloví ľudáci, ktorí význam povstania popierali, pričom, paradoxne, zveličovali vplyv komunistov naň, aby sa mohli v atmosfére Studenej vojny sami štylizovať za 'dobrých'," vysvetľuje Zavacká. V uplynulom roku sa však podľa nej pri príležitosti 70. výročia SNP na povstanie zameralo viacero zahraničných vedeckých podujatí.

Povstaniu podľa historičky predchádzala dlhodobá príprava a bolo viac o prihlásení sa k hodnotám ako o pragmatizme v rámci faktu, že Nemecko prehrávalo vojnu. "Organizátori povstania, najmä z vojenských kruhov a z občianskeho odboja, sa prihlásili k demokratickým ideálom medzivojnovej republiky a k jej obnove. Komunisti to mali v tomto smere, teda so vzťahom k demokracii, zložitejšie. Ale o všetkých účastníkoch možno povedať, že išli do akcie, ktorá nemala zďaleka zaručený úspech a išlo v nej o život. Pragmatická úvaha sa očakávala skôr zo strany vedúcich predstaviteľov Slovenského štátu, no tí zostali Tretej ríši verní až za Hitlerov hrob," povedala Zavacká. Názory na povstanie sa podľa nej v rámci obyvateľstva líšili, pričom rozhodovali rôzne okolnosti. "Rozdiely možno nájsť na úrovni regiónov, napríklad na územiach priamo zasiahnutých a nezasiahnutých povstaleckými bojmi a aj na úrovni jednotlivcov. Samozrejme, rodiny politických väzňov ho vnímali inak ako arizátori. Ale dojmy sa menili aj v čase, podľa toho, či práve prevládala eufória, alebo beznádej, či sa práve darilo, alebo sa ustupovalo, či človek prišiel o blízkych," dodala historička.

V sobotu 29. augusta si pripomenieme 71. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. Ozbrojené vystúpenie protifašistického odboja na Slovensku na konci druhej svetovej vojny malo zásadný význam pri obnove Československa a Slovensko sa vďaka Slovenskému národnému povstaniu zaradilo k víťazným krajinám druhej svetovej vojny. 

Na jar v roku 1944 silnela na Slovensku činnosť partizánskych skupín a situácia sa vyostrila koncom augusta, po príchode nemeckej armády, s ktorým súhlasil Jozef Tiso. Centrom povstania sa stalo mesto Banská Bystrica a pripravovali ho Slovenská národná rada (SNR), povstalecká armáda (pomenovaná na konci augusta 1944 ako 1. československá armáda na Slovensku) vedená generálmi Jánom Golianom a Rudolfom Viestom a partizánske jednotky. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci i partizáni a príslušníci mnohých ďalších národov.

Po potlačení SNP na jeseň 1944 rozpútali Nemci na Slovensku teror. Zabíjali nielen partizánov a vojakov, ale aj civilistov, ženy a deti a vypaľovali celé osady a dediny. Nacisti majú na svedomí niekoľko tisíc obetí, ich zločiny sú jednou z najťažších kapitol dejín druhej svetovej vojny na Slovensku. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident SR Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.