V sobotu nás čakajú deviate slobodné parlamentné voľby

NETKY.SK • 4 Marec 2016, 13:42 • 2 min
V sobotu nás čakajú deviate slobodné parlamentné voľby

BRATISLAVA - Deviate parlamentné voľby od nežnej revolúcie v roku 1989 a siedme v histórii samostatnej Slovenskej republiky čakajú Slovensko už túto sobotu 5. marca od 07:00 do 22:00.

slovakia

left justify in out

Ak si to vyžiadajú miestne podmienky, môžu sa niektoré z 5 992 volebných miestností otvoriť skôr, maximálne však o dve hodiny. Všade sa však musí hlasovať do 22:00. Až do skončenia hlasovania platí informačné moratórium, na prieskumy sa vzťahuje už od 20. februára. O priazeň približne 4,428 milióna voličov sa uchádza 23 politických subjektov. Do volebného výsledku môžu zasiahnuť aj tí, čo majú po prvý raz v živote právo rozhodnúť o obsadení 150 poslaneckých kresiel parlamentu. Prvovoličov, pre ktorých to budú vôbec prvé voľby, je približne 68-tisíc. Tých, čo môžu po prvý raz využiť svoje voličské právo v parlamentných voľbách, je približne 196-tisíc. Výsledky volieb budú známe v nedeľu 6. marca.


Voľby do NR SR sa riadia novou volebnou legislatívou, zákonom o podmienkach výkonu volebného práva a zákonom o volebnej kampani. Riadi ich Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá zároveň zistí a v nedeľu 6. marca zverejní výsledky volieb. Ešte predtým, v noci zo soboty na nedeľu začne priebežné výsledky volieb do NR SR zverejňovať Štatistický úrad SR. Na webe https://www.volbysr.sk sa objavia po spracovaní prvej okrskovej volebnej zápisnice a jej potvrdení okresnou volebnou komisiou. Aktualizovať sa budú každých 10 minút. Štatistický úrad má vypracovaný bezpečnostný projekt, ktorý má zaistiť bezproblémovú sumarizáciu výsledkov hlasovania aj dostupnosť údajov na internete. Na štatistický úrad zverejní definitívne výsledky v nedeľu 6. marca, a to bezprostredne po ich vyhlásení štátnou komisiou pre voľby.


Na otázky voličov tradične pred voľbami odpovedajú na volebnej informačnej telefonickej linke ministerstva vnútra. Na bratislavských telefónnych číslach: 02/ 4859 2312 a 02/ 4859 2313 sa na ňu dá volať dnes do 15:30 a v deň volieb do NR SR, v sobotu 5. marca počas celého hlasovania, teda od 7:00 do 22:00. Infolinka je určená výlučne pre občanov a neposkytujú na nej informácie právnickým osobám, médiám, politickým stranám a obciam.

 

Na predchádzajúcich parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. marca 2012, sa z celkového počtu 4 392 451 oprávnených voličov zúčastnilo 2 596 443 ľudí, čo znamená 59,11-percentnú účasť.

 

 

Na hlasovanie v parlamentných voľbách treba občiansky preukaz

Právo voliť v sobotňajších parlamentných voľbách má každý občan SR, ktorý najneskôr v sobotu 5. marca dosiahne vek 18 rokov. Na to, aby voličovi okrsková volebná komisia umožnila hlasovať, sa vo volebnej miestnosti treba preukázať občianskym preukazom. Voliči by si mali vo vlastnom záujme ešte pred voľbami skontrolovať, či majú platný občiansky preukaz. Ak požiadali o vydanie nového občianskeho preukazu a v deň volieb ho ešte nebudú mať, stačí, ak okrskovej volebnej komisii predložia žiadosť o vydanie občianskeho preukazu z polície. Občiansky preukaz sa nedá nahradiť pasom. V občianskom preukaze je totiž vyznačené miesto trvalého bydliska, podľa ktorého sú voliči uvedení na voličských zoznamoch. Občiansky preukaz potrebujú aj tí, čo požiadali o vydanie hlasovacieho preukazu, s ktorým môžu hlasovať v ľubovoľnej volebnej miestnosti. V takom prípade ich obec, v ktorej majú trvalý pobyt, vyčiarkla zo zoznamu voličov a do zoznamu voličov ich dopíšu tam, kde budú hlasovať. Pred hlasovaním im okrsková volebná komisia zoberie hlasovací preukaz, čím zabráni, aby mohli hlasovať opakovane v inej volebnej miestnosti. 


Po vyznačení v zozname voličov dostane každý volič od okrskovej volebnej komisie hlasovacie lístky a prázdnu obálku, čo potvrdí svojím podpisom. Za volebnou zástenou (tzv. plentou) vyberie jeden hlasovací lístok a vloží ho do obálky. Volič môže na zvolenom hlasovacom lístku vyznačiť najviac štyri prednostné hlasy, a to tak, že zakrúžkuje poradové číslo kandidáta. Ak niekto odovzdá prednostný hlas viac ako štyrom kandidátom, bude sa takýto hlasovací lístok počítať v prospech kandidujúcej strany, ale prednostné hlasy sa nezapočítajú. V prípade, že by volič omylom nesprávne upravil hlasovací lístok, vydá mu na požiadanie okrsková volebná komisia nový. Obálku s hlasovacím lístkom treba vhodiť do volebnej schránky. Nepoužité hlasovacie lístky sa dajú do schránky na nepoužité alebo nesprávne upravené hlasovacie lístky. Voľby do Národnej rady SR sa totiž riadia novou volebnou legislatívou a jednou z noviniek je, že voliči si po hlasovaní nesmú nechať nepoužité hlasovacie lístky. Ak by si ich nechali, bol by to priestupok, za ktorý je pokuta 33 eur. Dôvodom zavedenia pokuty je ochrana voliča pred nátlakom a pokusmi o volebnú korupciu. 

 

Nevidiacich a telesne postihnutých môže počas hlasovania vo voľbách sprevádzať ďalšia osoba, ktorá má s postihnutým právo ísť za plentu a pomôcť mu vyplniť hlasovací lístok. Volič, ktorý sa nemôže dostaviť do volebnej miestnosti zo závažných, najmä zdravotných dôvodov, má právo napríklad cez suseda alebo rodinného príslušníka požiadať okrskovú volebnú komisiu o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. 


O hlasy približne 4,428 milióna voličov sa oficiálne uchádza 23 politických strán aj hnutí. Na ich kandidačných listinách bolo po zaregistrovaní vlani začiatkom decembra spolu 2 914 kandidátov, z nich 719 žien a 2 195 mužov. O prípadné prednostné hlasy voličov sa napokon uchádza o 32 kandidátov menej. Vzdalo sa sedem kandidátov a 25 kandidátov politické strany odvolali. Tieto údaje ostávajú na kandidátkach, ale pri prideľovaní mandátov sa na ne neprihliada. V každej volebnej miestnosti preto budú vyvesené zoznamy kandidátov, ktorí sa vzdali alebo ich odvolali, aby sa nestalo, že im voliči dajú svoje prednostné hlasy. Podrobný zoznam je tiež zverejnený na volebných webstránkach ministerstva vnútra https://www.minv.sk/?nr16_kandidati


Hlasovať o budúcom zložení parlamentu môžu aj občania SR s trvalým pobytom v zahraničí a tí občania SR, čo budú v čase volieb v zahraničí, a to poštou. Túto možnosť využilo v porovnaní s voľbami v roku 2012 trikrát viac Slovákov. O voľbu poštou zo zahraničia požiadalo 20 275 Slovákov žijúcich v zahraničí. Z nich 1 196 Slovákov s trvalým pobytom mimo SR požiadalo o voľbu poštou ministerstvo vnútra. Ostatní sa museli obrátiť na obec či mesto, kde majú trvalý pobyt. 


Prekážkou práva voliť je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia, výkon trestu odňatia slobody za spáchanie obzvlášť závažného zločinu a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. 

 

 

 

Chronológia: Voľby do NR SR v ére samostatnej SR

Od roku 1992 bol predsedom vlády SR predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimír Mečiar. V marci 1994, keď v Národnej rade (NR) SR predniesol prezident SR Michal Kováč Správu o stave republiky, vyslovili poslanci vláde Vladimíra Mečiara nedôveru. Prezident Michal Kováč vymenoval 16. marca 1994 novú vládu, ktorej premiérom sa stal Jozef Moravčík. Vládna koalícia bola zložená z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a Demokratickej únie Slovenska. NR SR schválila 17. marca 1994 zákon o predčasných voľbách. 

30. septembra a 1. októbra 1994
V prvých voľbách do NR SR po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) vyhrala koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska (RSS) so ziskom 34,97 % platných voličských hlasov. Spoločná voľba získala 10,42 % a Maďarská koalícia 10,19 %. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) získalo 10,08 %, Demokratická únia Slovenska 8,57 %, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 7,35 % a Slovenská národná strana (SNS) 5,40 % hlasov. Predsedovia HZDS, RSS, ZRS a SNS podpísali koaličnú dohodu a post predsedu NR SR obsadil Ivan Gašparovič (HZDS). 

25. a 26. septembra 1998
Riadne parlamentné voľby na jeseň 1998 vyhral opäť Vladimír Mečiar, no vládu zostavil predseda Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláš Dzurinda. Mečiarovo HZDS získalo 27 %, Dzurindova SDK 26,33 %, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) 14,66 %, Strana maďarskej koalície (SMK) 9,13 %, SNS 9,07 % a Strana občianskeho porozumenia (SOP) 8,02 %. Vládu vytvorila štvorkoalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP. Predsedom parlamentu sa stal Jozef Migaš (SDĽ).

20. a 21. septembra 2002
HZDS opäť uspelo vo voľbách do NR SR. Voliči dali HZDS Vladimíra Mečiara 19,50 % hlasov. Druhá skončila so ziskom 15,09 % Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Smer so ziskom 13,46 % obsadil tretie miesto. Stranu maďarskej koalície (SMK) podporilo 11,17 % voličov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 8,25 % a Alianciu nového občana (ANO) 8,01 %. Do parlamentu sa dostala ešte Komunistická strana Slovenska (KSS) so 6,33-percentnou podporou. Vládu v októbri 2002 zostavila koalícia SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Premiérom sa stal opäť Mikuláš Dzurinda, predseda SDKÚ. Predsedom NR SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH). 

17. júna 2006
Štvrté parlamentné voľby od vzniku SR so ziskom 29,14 % platných hlasov voličov vyhrala strana Smer - sociálna demokracia (SD). Na druhom mieste sa umiestnila s 18,36 % Slovenská demokratická a kresťanská únia-Demokratická strana (SDKÚ-DS) a tretia bola s 11,73 % Slovenská národná strana (SNS). Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR prekročili aj SMK (11,68 %), ĽS-HZDS (8,79 %) a KDH (8,31 %). Vládnu koalíciu pod vedením Roberta Fica zostavili Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Funkciu predsedu NR SR obsadil Pavol Paška (Smer-SD). 

13. júna 2010 
Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,80 % platných hlasov voličov. Na druhom mieste sa umiestnila s 15,42 % SDKÚ-DS a tretia bola so ziskom 12,15 % platných hlasov strana Sloboda a Solidarita (SaS). Do NR SR posunulo 8,53 % platných voličských hlasov KDH a 8,13 % stranu Most-Híd. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR tesne prekročila SNS so ziskom 5,08 %. Do NR SR sa nedostala SMK (4,33 %) a ĽS-HZDS (4,33 %). Koaličnú dohodu podpísali strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. Premiérkou SR sa stala Iveta Radičová (SDKÚ-DS) a predsedom NR SR Richard Sulík (SaS).
Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra 2011 rozhodol odvolať celý kabinet. NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.

10. marca 2012 
Víťazom predčasných volieb do NR SR sa stala strana Smer-SD so ziskom 44,41 percenta platných hlasov voličov, v parlamente má 83 poslancov. Na druhom mieste skončilo KDH s podporou 8,82 percenta. Hnutie Igora Matoviča Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) získalo 8,55 % hlasov. Most-Híd podporilo 6,89 % voličov. Nasledovala SDKÚ-DS s volebným ziskom 6,09 percenta, SaS získala 5,88 percenta hlasov. Do parlamentu sa nedostala SNS (4,55 %) a SMK-MKP (4,28 %). Prezident Ivan Gašparovič poveril v marci 2012 zostavením vlády predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. Volebný výsledok oprávnil Smer-SD zložiť „jednofarebnú“ vládu, čo sa stalo prvýkrát od roku 1989. Predsedom NR SR sa stal Pavol Paška (Smer-SD). Pavla Pašku v novembri 2014 vo funkcii predsedu parlamentu nahradil Peter Pellegrini (Smer-SD). Stalo sa tak po tom, ako 25. novembra 2014 Pavol Paška a podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová (Smer-SD) odstúpili zo svojich postov pre kauzu nákupu predraženého CT prístroja piešťanskou 
 



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona