V rámci projektu Jazdi hlavou zorganizovala RTVS simulovanú nehodu električky

Výrobne náročná časť bude slúžiť ako memento pre vodičov a chodcov, ako sa majú správať v premávke, v okolí električkových tratí. „Vo výsledku to bude názorná ukážka bežnej situácie. Vieme, že máme dávať prednosť električke, ale málokto si uvedomuje, že ten náraz štyridsaťtonového vozidla môže byť fatálny,“ ozrejmil režisér Vladimír Kriško.

Projekt Jazdi hlavou vysiela RTVS už tretiu sezónu. Nakrúcanie mimoriadnej časti si vyžiadalo výluku električkovej dopravy na Vajnorskej ulici v čase od 10.00 do 15.00 h. Do výroby sa zapojil Dopravný podnik Bratislava (DPB), ktorý poskytol električkovú súpravu a pri nakrúcaní asistovala dopravná polícia i záchranné zložky.

„Bude to opäť príbeh, ako všetky ostatné diely Jazdi hlavou, aby ľudia videli, že je to z každodenného života a že následky môžu byť v tomto prípade vážne,“ priblížil produkčný série Michal Kotraba. Vodič idúci v smere do centra chcel odbočiť cez električkovú trať k vozovému depu Jurajov dvor. Podcenil však električku, idúcu súbežne s ním a tá do neho narazila v rýchlosti 40 kilometrov za hodinu.

Takáto nehoda by mohla mať vážne následky. V simulovanom prevedení bola v osobnom aute umiestnená iba figurína a vodič prázdnej električkovej súpravy Milan Légh ju ovládal z dôvodu bezpečnosti až z druhého vozňa. Šéf údržby DPB vysvetlil, že za 30 rokov jeho praxe v dopravnom podniku sa podobná udalosť simuluje prvýkrát. Skutočné zrážky s vozidlami DPB sú však podľa neho na dennom poriadku.

„Vodiči často nerešpektujú prichádzajúcu električku. Ako vodič sediaci vysoko máte možnosť sledovať, ako sa vodič hrá s mobilným telefónom a pritom odbočí pred električku,“ opísal Légh. Počas dlhoročnej praxe v minulosti osobne zažil takýto stret. Vodič auta bez smerovky náhle vošiel do jazdnej dráhy jeho električky, Légh už nemohol nehode zabrániť. „Skončilo sa to rozbitým autom,“ povedal.

Nakrúcania sa zúčastnil i vedúci špeciálneho dopravného oddelenia Prezídia Policajného zboru SR Ján Hano. Šéf dopravnej Kobry sa počas praxe vyšetrovateľa dopravných nehôd stretol s mnohými podobnými situáciami. „Vodiči podceňujú hybnú silu električky pohybujúcej sa po koľajisku, ktorá má úplne iné adhézne podmienky, brzdnú dráhu, úplne inú hmotnosť a jej vodič úplne iný čas na zareagovanie,“ upozornil.

„Je šťastím, keď tie dopravné nehody skončia iba vysokou škodou na majetku. Mnohokrát dochádza k zraneniu, prípadne k úmrtiu vodiča motorového vozidla,“ uviedol ďalej Hano s tým, že obrovská hmotnosť a hybnosť električky pôsobí na omnoho menšie osobné auto devastačne. Vodiči si neuvedomujú ani to, že vodič električky zodpovedá za pasažierov a nemôže zabrzdiť tak prudko, ako je to technicky možné. „Električka nezastaví hneď, ako si vodič auta vypočíta, ale jej brzdná dráha je niekoľkonásobne dlhšia,“ doplnil.

To potvrdil aj Légh, ktorý pôsobí aj ako inštruktor DPB. „My toho veľa nespravíme. Nemôžeme uhnúť doprava ani doľava,“ pripomenul. „Sledujeme zrkadlá z oboch strán a snažíme sa odhadnúť správanie sa každého jedného účastníka premávky, ktorý je v našom okolí, nielen autá,“ opísal prax vodiča električky.

„Vidím auto prichádzajúce k prejazdu, pribrzdím a čakám na jeho reakciu, snažím sa ju nejakým spôsobom odhadnúť. Sledujem trebárs, či sa nám stretne pohľad v spätných zrkadlách, pohyb kolies jeho auta, či je tu náznak odbočenia. Pokiaľ ho spozorujem, snažím sa pribrzdiť a zastaviť,“ doplnil.