V rakúskych prezidentských voľbách zvíťazil Alexander Van der Bellen

Rozhodlo sa o tom v nedeľňajšom druhom kole volieb hlavy štátu. Vyplýva to z predbežných konečných výsledkov, ktoré dnes oznámil rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka. Informovala o tom verejnoprávna televízia ORF.

Rodák z Viedne, odborník na financie, bol v období 70.-90. rokov profesorom ekonómie na univerzitách vo Viedni a Innsbrucku. V období rokov 1997-2008 bol lídrom rakúskych Zelených a v rokoch 1999-2008 aj šéfom ich parlamentného klubu, v ktorom pôsobil už od roku 1994. V rokoch 2012-2015 bol členom viedenského obecného zastupiteľstva a krajinského parlamentu.

Novozvolený prezident alpskej republiky má z otcovskej strany šľachtických predkov, ktorí sa ešte okolo roku 1700 presťahovali z vtedajšieho Holandska do cárskeho Ruska. Odtiaľ časť rodiny preukázateľne ušla pred letom roku 1919, teda po VOSR, a to do vtedy nezávislého Estónska. Van der Bellenov starý otec predtým pôsobil ešte ako šéf lokálnej občianskej vlády v Pskove. Keď niekdajší ZSSR anektoval Estónsko, otec budúceho rakúskeho prezidenta, Rus, ktorý sa oženil s Estónkou, sa presídlil v súlade s nemecko-sovietskou dohodou do Nemecka.

Rodina si už vtedy zmenila časť priezviska zo šľachtického von na Van. Prezidentovi rodičia sa z utečeneckého tábora vo Wernecku pri Schweinfurte presťahovali do Rakúska, pripojeného k Tretej ríši, aby sa im tu v roku 1944 narodil syn Alexander. Neskôr rodina ušla pred Červenou armádou do údolia Kaunertal v Tirolsku, kde napokon novozvolený prezident vyrastal a kde sa v týchto voľbách tešil veľkej podpore.

Počas štúdia v Innsbrucku, kde maturoval v roku 1962 a počas ktorého mal estónske občianstvo, mu v roku 1958 udelili rakúske občianstvo. Van der Bellen neabsolvoval vojenskú prezenčnú službu, a to napriek dobrovoľnej účasti na odvodoch. Absolvoval však univerzitné štúdium ekonómie, ktoré ukončil v roku 1966 ako diplomovaný ekonóm a o štyri roky neskôr získal aj doktorát.

Po pôsobení v rôznych firmách sa v roku 1976 stal profesorom na innsbruckej univerzite, kde zostal štyri roky. Paralelne však pôsobil aj na Spolkovej akadémii verejnej správy vo Viedni a na univerzite v hlavnom meste (1980-1999), kde bol aj prodekanom a dekanom Fakulty sociálnych a ekonomických vied. Vo februári 2009 odišiel do dôchodku.

Manželkou Alexandra Van der Bellena je od decembra 2015 jeho dlhoročná priateľka a úradujúca šéfka klubu Zelených Doris Schmidauerová. Jeho predchádzajúce manželstvo s Brigitte Van der Bellenovou, z ktorého má dvoch synov, vydržalo viac ako päť desaťročí a skončilo sa rozchodom po vzájomnej dohode.

V roku 2004 udelili Alexandrovi Van der Bellenovi vysoké rakúske štátne vyznamenanie - Veľký zlatý rad s hviezdou za zásluhy o republiku.
 

Norbert Hofer priznal prehru

Prezidentský kandidát Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer (45) priznal dnes vo Viedni ešte pred oficiálnym vyhlásením výsledkov nedeľňajšieho druhého kola prehru a poďakoval sa za podporu.

Norbert Hofer prostredníctvom jednej zo sociálnych sietí uviedol: "Ďakujem Vám za vašu veľkolepú podporu. Prirodzene, som dnes smutný," konštatoval a dodal, že nasadenie v predvolebnej kampani nevníma ako stratu, ale ako investíciu do budúcnosti.

"Bol by som rád pre Vás dozeral na našu nádhernú krajinu. Zostanem Vám verný a poskytnem svoj príspevok pre pozitívnu budúcnosť Rakúska," vyznal sa zrejme neúspešný prezidentský kandidát a vyzval svojich priaznivcov, aby neboli "skľúčení".

Odstupujúci prezident zagratuloval svojmu nástupcovi

Rakúsky spolkový prezident Heinz Fischer len krátko po oficiálnom vyhlásení konečných výsledkov volieb hlavy štátu zagratuloval svojmu nástupcovi vo funkcii Alexandrovi Van der Bellenovi k úspechu a súčasne ho na utorok pozval na rozhovor. Už na stredu pozval odstupujúci rakúsky prezident na rozhovor aj neúspešného prezidentského kandidáta Norberta Hofera. 

"Bolo to veľmi tesné," pripustil Fischer, ktorý sa po dvoch volebných obdobiach vo funkcii už nemohol uchádzať o priazeň voličov. S ohľadom na túto skutočnosť vyslovil uznanie aj Norbertovi Hoferovi a súčasne mu vyjadril rešpekt za to, že v dlhom a napínavom súboji s angažovanosťou a vervou prezentoval a obhajoval svoje postoje.

Heinz Fischer vyjadril presvedčenie, že nový prezident zvládne veľké výzvy, ktoré sú pred ním. Za najdôležitejšiu Van der Bellenovu úlohu označil "zasypať priekopy", respektíve, ako to sám preformuloval, zlikvidovať zásadné odlišnosti v názoroch a podniknúť kroky, aby sa spolkový prezident stal hlavou štátu pre všetkých rakúskych občanov. Osobne absolútne verí, že jeho nástupca nájde správne slová a urobí aj adekvátne kroky týmto smerom.

Odstupujúci prezident poblahoželal všetkým krajankám i krajanom k voľbe novej hlavy štátu vo voľbách, ktoré mali napínavý, ale korektný priebeh. Súčasne sa vyznal, že aj on sledoval priebeh volieb s mimoriadnou pozornosťou. Zároveň sa poďakoval všetkým zainteresovaným za ich zabezpečenie, respektíve prácu vo volebných komisiách.