V prvej televíznej debate pred eurovoľbami zabodoval Verhofstadt

Na debate, ktorá sa uskutočnila na pôde Maastrichtskej univerzity a ktorú pre milióny Európanov naživo vysielala stanica Euronews, sa zúčastnil predseda EP Martin Schulz, ktorý kandiduje za Pokrokovú alianciu a socialistov a demokratov (S&D), kandidát Európskej ľudovej strany (EĽS) Jean-Claude Juncker, líder Aliancie liberálov a demokratov (ALDE) Guy Verhofstadt a spolupredsedníčka frakcie Zelených v EP Franziska Kellerová. Kandidát európskych ľavičiarov, grécky europoslanec Alexis Tsipras, líder gréckeho hnutia Syriza, odmietol pozvanie na predvolebnú debatu.

Aj napriek ich odlišným názorom na otázky ekonomického oživovania EÚ, všetci štyria sa zhodli na potrebe pripomínania dôležitosti volieb do EP, najmä v snahe predísť tradične nízkej účasti voličov na eurovoľbách a čeliť náporu euroskeptických strán, ktoré si čoraz viac získavajú priazeň Európanov.

"Neschopnosť mobilizovať voličov by mohla zvýšiť počet kresiel v parlamente pre hnutia, ktoré propagujú nenávisť, xenofóbiu a antisemitizmus," zdôraznil Schulz v rámci debaty. Verhofstadt európskym voličom odkázal, že ak nepôjdu voliť, tak nebudú môcť presadzovať svoje politické myšlienky.

Podľa nových pravidiel by európski lídri pri vymenovaní predsedu EK mali zohľadniť volebný výsledok, aj keď nie sú týmto výsledkom viazaní. Verhofstadt pripomenul, že ak sa tak nestane, a po sérii predvolebných debát kandidátov jednotlivých politických skupín bude vybraný niekto iný, tak to bude "koniec európskej demokracie". 

Všetci štyria kandidáti predstavili svoje politické vízie o ďalšom smerovaní EÚ. Juncker volá po vytvorení "vážnej Európy", ktorá vytvára pracovné miesta a rast, avšak "bez utrácania peňazí, ktoré nemáme." Schulz sa zameral na problém vysokej nezamestnanosti a zdôraznil, že mladí ľudia by nemali prísť o svoju životnú šancu platením za krízu, ktorú spôsobili iní ľudia. 

Podľa Verhofstadta je riešením európskych problémov najmä užšia integrácia, a nie ustupovanie záujmom v rámci hraníc národných štátov. Kellerová pripomenula, že Zelení ponúkajú "nové nápady" so zameraním na sociálnu spravodlivosť a práva všetkých ľudí.

Kandidáti sa počas debaty venovali aj otázkam imigrácie a zahraničnej politiky. Schulz, Verhofstadt a Kellerová sú za politiku legálneho prisťahovalectva do EÚ, čo by malo obmedziť nelegálnu migráciu, ktorá živí zločinecké siete a vedie k tisícom mŕtvych migrantov v Stredozemnom mori. Odlišný názor mal Juncker.

"Ja nie som v prospech otvorenia stavidiel. Nemôžeme prijať na našom území všetku biedu sveta," uviedol kandidát EĽS. Dodal však, že imigrácia v EÚ je výzvou na väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi. Podľa štvorice kandidátov na predsedu EK je pred Ukrajinou veľmi dlhá cesta ku členstvu v EÚ. Menej jednotní však boli v otázke ako má únia postupovať voči Rusku v súvislosti s ukrajinskou krízou.

Schulz spresnil, že Európa sa musí sústrediť na spoločné záujmy s Ruskom. Kellerová zdôraznila potrebu dialógu, nakoľko podľa nej "rétorika studenej vojny nepomôže zmierniť napätie." Na druhej strane Verhofstadt žiada prísnejšie sankcie voči Rusku a jeho "autokratickému vodcovi". Dodal, že by to bolo nielen v záujme Európy ale aj Ruska, lebo "Rusi si tiež zaslúžia demokratický systém." Juncker na túto tému uviedol, že EÚ musí tlačiť na uzavretie užších integračných dohôd s Moldavskom a zároveň sa musí snažiť znižovať svoju závislosť od ruskej energie a "uniknúť tak Putinovej moci vydierať."

Podľa webovej stránky Europe Decides prvé prieskumy verejnej mienky naznačili, že pondelňajšiu debatu vyhral Verhofstadt a po ňom najviac zabodovala Kellerová a Schulz. Juncker sa ocitol na poslednom mieste. Ďalšia televízna debata je naplánovaná na 15. mája.