V prípade prepustenia Miroslava Štvrteckého sudcovia NS SR nepochybili

Pôvodne Miroslava Štvrteckého Najvyšší súd SR (NS SR) odsúdil vo februári 2011 na 24-ročný trest odňatia slobody. Miroslav Štvrtecký dosiahol najprv v polovici júna na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) obnovu konania. NS SR odmieta, žeby k prepusteniu došlo na základe pochybenia sudcov NS SR. "Po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania zákon (Trestný poriadok) požaduje bezodkladné rozhodnutie súdu o väzbe (keďže výrok o treste bol právoplatne zrušený). O väzbe mal bezodkladne rozhodnúť ŠTS, o opravnom prostriedku proti jeho rozhodnutiu NS SR. K takému postupu, spĺňajúcemu zákonné kritériá, však nedošlo. ŠTS rozhodol 23. júla, keď už predtým obvineného 22. júla prepustil na slobodu bez predchádzajúceho rozhodnutia o väzbe a vzápätí ho dal predviesť. Na základe sťažnosti obvineného zrušil uznesenie ŠTS o väzbe senát NS SR 4. augusta. Chybu postupu v konaní nebolo možné konaním NS SR odstrániť, pričom podrobnosti o tom, prečo je to tak, sú uvedené v uznesení, ktoré je vyhotovené a bude publikované na webovej stránke NS SR. Vzhľadom na skutočnosť, že postupom sudcov NS SR nedošlo k porušeniu právnych predpisov, máme za to, že je v tejto fáze bezpredmetné vyjadrovať sa k otázke ich prípadnej disciplinárnej zodpovednosti či forme alebo rozsahu postihov za jej porušenie," uvádza sa v dnešnom stanovisku Kancelárie predsedníčky NS SR.
     

"Právoplatne odsúdení zločinci sa nesmú dostávať na slobodu pre procesné chyby. Je to škandál, ktorý bude potrebné podrobne preveriť a zistiť, ako k takému pochybeniu mohlo dôjsť a kto je za to zodpovedný," uvádza sa zase v dnešnom stanovisku rezortu spravodlivosti.

 "Do momentu vrátenia spisu z NS SR a bez preskúmania písomného vyhotovenia rozhodnutia NS SR, ktorým bol Miroslav S. prepustený na slobodu, sa nebudeme vyjadrovať. Špecializovaný trestný súd rozhodnutia NS SR rešpektuje a nekomentuje," uviedla dnes pre médiá hovorkyňa ŠTS Katarína Kudjáková.
     

"Úrad špeciálnej prokuratúry sa zatiaľ k prípadu nevyjadruje, keďže ešte nemá k dispozícii písomné rozhodnutie NS SR, ktorý rozhodoval na neverejnom zasadnutí," uviedla dnes pre TASR Jana Tökölyová, hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). 
     

Pôvodne NS SR zrušil 11. februára 2011 25-ročný trest odňatia slobody Miroslavovi Štvrteckému, na ktorý ho v júni 2010 odsúdil ŠTS v Pezinku. Uložil mu trest v spomínanej výške 24 rokov väzenia s maximálnym stupňom stráženia.
     

NS SR vtedy zrušil tresty trom ďalším obžalovaným v tejto kauze a vymeral im nové. Patrikovi Šnajdrovi v trvaní 23 rokov a štyroch mesiacov vo väzení s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu uložil trest prepadnutia veci. Milana Múčku odsúdil na úhrnný päťročný trest odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Ľuboš Čermák mal podľa NS SR stráviť vo väzení s maximálnym stupňom stráženia desať rokov života. Odvolania ďalších piatich obžalovaných v tejto kauze a tiež prokurátora senát vtedy zamietol. Na samostatnom konaní sa mali riešiť ešte ďalšie štyri osoby z tejto trestnej veci.
     

Medzi odsúdenými bol aj bývalý policajt v hodnosti majora, ktorý dostal tri roky za poskytovanie informácií z policajného prostredia zločineckej skupine. Súd spod obžaloby oslobodil troch obžalovaných. 
     

Obžalovaní v kauze vydieračskej skupiny sa mali pri viac ako 15 skutkoch dopustiť viacerých trestných činov, ako napríklad založenia a zosnovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa, vydierania či hrubého nátlaku. Na čele údajnej skupiny mal stáť Miroslav Štvrtecký, ktorý v minulosti pracoval ako príslušník pohotovostného policajného útvaru. Skupina pod jeho vedením údajne tvrdila, že peniaze vyberá pre gang piťovcov. Finančné prostriedky však podľa zistení polície mali pripadnúť Záhorákom a prepojenie na piťovcov bolo len fiktívne. Podľa obžaloby Miroslav Štvrtecký v roku 2001 v Senici postupne vytváral zločineckú skupinu, ktorá na území Trnavského a Bratislavského kraja páchala zločiny tak, aby získala finančný prospech najmä pomocou vydierania, podvodmi, vyhrážkami, ujmou na zdraví. Skupina mala zastrašovať podnikateľov a nútiť ich pravidelne odvádzať finančné prostriedky.