V parlamente neprešli viaceré zákony: Gastrolístky sa nezrušia, policajný prezident nebude mať posilnené kompetencie

Drobovi a Kadúcovi sa nepáčilo, že emitentom stravných lístkov stačí na dosiahnutie pravidelného príjmu fakt, že gastrolístky existujú. "Na druhej strane, pre zamestnávateľov a reštauračné zariadenia to predstavuje zvýšené výdavky, ktoré by mohli pri svojej činnosti ušetriť, resp. použiť inak," argumentovali opoziční poslanci.

Zákonník práce chceli Droba a Kadúc zmeniť tak, aby zamestnávateľ dal zamestnancovi namiesto lístkov príspevok, a to 55 % z ceny jedla a zároveň mu nestrhával zo mzdy peniaze, ktorými sa na stravných lístkov spolupodieľal, a to 45 % z ceny jedla.

"Zamestnanec by tak mal vyššiu mzdu a to, akým spôsobom by sa rozhodol s týmito peniazmi naložiť, je na jeho rozhodnutí. Buď by si za to kúpil obed ako doteraz, alebo by tieto peniaze využil inak. Dnes nie je výnimkou, že za tzv. gastrolístky si zamestnanci nekupujú obedy, ale napríklad za ne nakupujú v predajniach potravín," uviedli Droba a Kadúc.

Policajný prezident nebude mať posilnené kompetencie

Policajný prezident nebude mať posilnené právomoci. Plénum dnes nepodporilo návrh novely zákona o Policajnom zbore od hnutia OĽaNO, ktoré presadzovalo silnejšie postavenie a viac kompetencií šéfa policajtov na úkor ministra vnútra.

Zmeny mali podľa OĽaNO minimalizovať politickú kontrolu nad Policajným zborom a jeho prezidentom. Jadrom návrhu zákona bola trojica nových ustanovení, ktoré menili súčasný politický spôsob obsadzovania funkcie prezidenta Policajného zboru.

OĽaNO tu pripomínalo, že dnes policajného prezidenta vymenúva a odvoláva vláda SR na návrh ministra vnútra. Obyčajní chceli, aby mala na nomináciu vplyv aj osobitná komisia, ktorá by bola zriadená výhradne na tento účel. Mala byť zložená zo zástupcov policajných odborov a akademickej sféry, ale aj z bojovníkov proti korupcii a zástupcov občianskej spoločnosti z radov tzv. bielych vrán.

Novela mala posilniť aj organizačné právomoci policajného prezidenta. Aj to malo pomôcť odpolitizovaniu polície a posilneniu jej nezávislosti.

Dohody o práci sa nebudú zverejňovať v registri zmlúv

V centrálnom registri zmlúv sa nebudú zverejňovať dohody o práci, ktoré uzatvoria organizácie verejného sektora. Parlament dnes zamietol novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v ktorej to presadzovali poslanci za stranu Sloboda a Solidarita (SaS). „Cieľom je zmena súčasného stavu, ktorý umožňuje týmito dohodami zakryť dodávku viac-menej akejkoľvek služby a vyhnúť sa tak povinnému zverejňovaniu v Centrálnom registri zmlúv,“ argumentovali liberáli.

Keďže dohody o vykonaní práce dnes organizácie platené z verejných peňazí nemusia zverejňovať v registri zmlúv, vytvára sa tak podľa poslancov za SaS netransparentné prostredie, v ktorom sa dohody využívajú aj na činnosti, na ktoré majú tieto inštitúcie svoj aparát, alebo na činnosti, o ktorých zmysluplnosti možno mať oprávnené pochybnosti, ako napríklad vypracovanie rôznych štúdií, analýz či stratégií. „Tie často svojím obsahom pripomínajú skôr plytké slohové práce s prázdnym obsahom a nulovou pridanou hodnotou. Pre objektivitu treba spomenúť, že táto medzera v zákone nie je veľmi zaujímavá pre tzv. veľké ryby, skôr je atraktívna pre menej viditeľných nižších úradníkov, ktorí majú svojich preferovaných dohodárov,“ vysvetľujú liberáli. 

Opoziční poslanci zdôrazňujú, že návrhom nechcú dohody vo verejnom sektore zakázať, ale dostať ich pod verejnú kontrolu – teda či dohodár vôbec niečo reálne vykonáva, či to, čo vykonáva, je na niečo potrebné, respektíve využiteľné, prípadne čím je to natoľko výnimočné, že to nemožno pokryť vlastnými zamestnancami a v neposlednom rade, či dohodnutá odmena plus-mínus zodpovedá rozsahu prác a jej náročnosti.

Pre zníženie administratívneho zaťaženia liberáli v návrhu ponechávajú výnimku pre drobné dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s veľmi nízkou dohodnutou odmenou – nižšou ako polovica životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je približne 100 eur. Tieto dohody organizácie nebudú musieť zverejňovať.

Prihlasovanie vozidiel do evidencie sa nezjednoduší

Prihlasovanie vozidiel do evidencie sa nezjednoduší. Parlament dnes neschválil novelu zákona o cestnej premávke, ktorou jednoduchšie prihlasovanie vozidiel navrhovali poslanci za SaS Jana Kiššová a Ľubomír Galko. Liberáli neúspešne presadzovali zavedenie možnosti prenositeľnosti tabuľky s evidenčným číslom vozidla (ŠPZ) zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové auto za predpokladu, že majiteľ nezmenil svoje bydlisko alebo sídlo do iného okresu. „Navrhnutá zmena ušetrí majiteľom určité finančné prostriedky v situácii, keď majiteľ predá staré motorové vozidlo a kúpi nové,“ argumentovali Kiššová a Galko.

Procesne tento návrh riešili ako možnosť rezervácie doterajšieho evidenčného čísla pri odovzdaní tabuľky s evidenčným číslom starého motorového vozidla Policajnému zboru najviac na päť rokov za symbolický poplatok päť eur. „Policajný zbor, ktorý prevzal tabuľku s rezervovaným evidenčným číslom, je povinný osobe, ktorá si dané evidenčné číslo zarezervovala, znova to isté evidenčné číslo bezplatne prideliť na jej ďalšie motorové vozidlo. Znovupoužitie pôvodnej ŠPZ prináša okrem finančnej úspory pre majiteľa aj drobný ekologický benefit,“ vysvetľovali liberáli. 

Poslanci za SaS chceli zároveň predĺžiť platnosť tzv. dočasnej značky, resp. tabuľky s evidenčným číslom vozidla prideľovanej predajcami novým vozidlám, alebo novokúpeným vozidlám, ktoré dosiaľ neboli evidované, z terajšieho jedného roka na desať rokov. Uvedené 10-ročné obdobie neznamená, že majiteľ nového vozidla s takouto „dočasnou značkou“ bude môcť jazdiť 10 rokov. „Znamená to iba, že predajca ju môže svojim zákazníkom prideľovať postupne počas 10 rokov, nemusí ju po jednom roku odovzdávať Policajnému zboru a platiť za novú, čím ušetrí určité finančné prostriedky a zníži sa mu administratívna náročnosť v procese práve predaného motorového vozidla,“ konštatujú Kiššová a Galko. 

Opoziční zákonodarcovia rovnako presadzovali zavedenie jednotnej sadzby správnych poplatkov pri prvom zápise držiteľa motorového vozidla bez ohľadu na výkon motora. „Máme za to, že prvý zápis držiteľa motorového vozidla je administratívny úkon rovnaký pre všetky druhy áut bez ohľadu na výkon motora a niet dôvodu diferencovať výšku správnych poplatkov do pásiem v závislosti od výkonu motora,“ argumentovali liberáli. 

Rodičia nedostanú príspevok na dieťa, ktoré nevzali do škôlky

Rodičia nebudú dostávať príspevok na dieťa staršie ako tri roky, ktoré nevzali do materskej školy. Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž dnes neodsúhlasili novelu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorá by takúto novinku zaviedla. Novelu plénu predložila skupina poslancov z hnutia OĽaNO.

Príspevok mal byť podľa návrhu predkladateľov do výšky 230 eur mesačne a mal slúžiť na preplatenie výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. "Takouto formou by štát aspoň čiastočne vytvoril pri alarmujúcom nedostatku voľných miest v materských školách nástroj na odškodnenie a finančnú podporu pre rodičov, ktorí majú dieťa staršie ako tri roky, ktoré nevzali do materskej školy a rodičia súčasne pracujú alebo študujú dennou formou štúdia," opísali poslanci.

Takto by podľa poslancov mali rodičia možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa napríklad v súkromnej materskej škole, ktorá bude mať voľné kapacity. Tým by sa umožnilo rodičom vrátiť sa jednoduchšie do pracovného prostredia, prípadne pokračovať v štúdiu.

Poplatky za prednostné vyšetrenie sa neobnovia

Poplatky za prednostné vyšetrenie sa neobnovia. Parlament dnes zamietol novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, v ktorej opätovné zavedenie inštitútu prednostných vyšetrení navrhovali poslanci Miroslav Kadúc (OĽaNO) a Juraj Droba (SaS). Zrušenie objednávania sa na prednostné vyšetrenie za poplatok bolo podľa nich chybou, a je na ujmu pacientov i zdravotníctva ako takého. 

Poslanci navrhovali, aby na prednostné vyšetrenie bol vyhradený čas vždy len po 14:00 a na konci ordinačných hodín v príslušnom dni. Pacient má uhrádzať iba objednanie na prednostné vyšetrenie. "V dôsledku navrhovanej úpravy bude objednávanie pacientov na konkrétny čas mimo „prednostných“ ordinačných hodín zadarmo," uvádzajú opoziční poslanci.

Vyhradené ordinačné hodiny má schvaľovať samosprávny kraj s tým, že tie nesmú presiahnuť jednu šestinu ordinačných hodín konkrétneho poskytovateľa. "Zrušenie možnosti časeniek u lekára považujem za kardinálnu hlúposť. Naším návrhom sa pokúsime pracujúcim a vyťaženým ľuďom prinavrátiť túto možnosť aspoň v oklieštenej podobe," uviedol Droba. Predkladatelia tvrdia, že ich návrh zároveň umožní ambulanciám aspoň čiastočne vykryť výpadky príjmov.

Vládna strana Smer-SD podľa navrhovateľov pri zrušení inštitútu dostatočne nezohľadnila skutočnosť, že ten prinášal pacientom výhody a neboli obmedzovaní napríklad pri plnení pracovných povinností. "Pri katastrofálnom stave slovenského zdravotníctva robia veci, ktoré ešte viac obmedzujú už aj tak minimálnu zónu komfortu pacienta. Slovenské zdravotníctvo má byť zamerané na blaho pacienta, nie na blaho mecenášov,“ konštatuje Kadúc.
Prednostné vyšetrenia za poplatok skončili na návrh poslanca Juraja Blanára (Smer-SD), podľa ktorého v praxi spôsoboval problémy. Blanár poukázal na to, že pacientovi, ktorý riadne čakal na ošetrenie, sa čakanie mnohokrát predlžovalo, nakoľko ho predbehol ten, čo si zaplatil. Problematická bola podľa Blanára aj kontrola dodržiavania prednostných hodín. Poukazoval aj na to, že sme jediná krajina široko-ďaleko, ktorá má takýto inštitút. Novela je účinná od apríla s tým, že na zrušenie inštitútu bolo ustanovené dvojmesačné prechodné obdobie. 

Csicsai neuspel so zlepšením prístupu k pôde pre malé podniky

Poslanec Gabriel Csicsai (Most-Híd) neuspel s vytvorením priaznivejších podmienok pre podnikanie v poľnohospodárstve pre malé a stredné podniky, malých farmárov a gazdovstvá rodinného typu. Parlament jeho novelu zákona o pozemkových úpravách neschválil. Hlavným prínosom právnej úpravy mala byť podľa poslanca stabilizácia udržateľného rozvoja slovenského vidieka, vytváranie podmienok pre mladých poľnohospodárov a poľnohospodárov podnikajúcich v malých alebo mikropodnikoch a umožnenie prístupu k poľnohospodárskym pozemkom, ktoré majú v súčasnosti v prenájme veľkí poľnohospodári a veľké podniky.

Návrh novely odstraňoval nedostatky súčasne platnej legislatívy, ktorá podľa poslanca skresľuje podmienky výberových konaní, pretože berie do úvahy pomer celkovej obhospodarovanej plochy, nie iba od Slovenského pozemkového fondu (SPF). "Prioritou zákona je pomôcť malým poľnohospodárom, umožniť im prístup k základnému pracovnému prostriedku, a to k pôde. Práve prenájom prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu je pre väčšinu z nich jedinou alternatívou ako sa dostať k pôde," uviedol v dôvodovej správe Csicsai. Zároveň dodal, že SPF je jediný účinný nástroj štátu na podporu udržateľného rozvoja slovenského vidieka. "Preto je dôležité, aby platili rovnaké pravidlá pri prideľovaní štátnej pôdy pre každého uchádzača, obzvlášť, ak ide o podporu, rozvíjanie špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby, ako aj o vytvorenie podmienok pre mladých poľnohospodárov a poľnohospodárov, ktorí podnikajú v malých a mikropodnikoch," podotkol. 

Návrh novely podľa poslanca zavádzal rovnocennosť pred zákonom, zabezpečoval slobodné podnikanie a konkurencieschopnosť, aby užívateľ pozemkov od SPF, ktorému vypršala platnosť zmluvy, bol takým istým žiadateľom o prenájom ako nový žiadateľ.