V obkľúčených mestách v Sýrii uviazol podľa Siege Watch vyše milión ľudí

Obe ustanovizne súčasne upozornili, že OSN vo svojich dokumentoch uvádza len polovičný počet ľudí, ktorí uviazli v obkľúčených mestách. V súvislosti s tým na adresu OSN uvádzajú, že podceňuje rozsah tejto krízy, čo má okrem iného dôsledky v podobe nedostatočného objemu humanitárnej pomoci.

Ďalší osud obkľúčených miest sa stal jednou z hlavných tém mierových rokovaní, ktoré sa nedávno začali v Ženeve, ale boli až do 25. februára prerušené v dôsledku mohutnej ofenzívy sýrskej armády v provincii Aleppo. Tento postup pozemných jednotiek, podporovaných ruským letectvom, vyvolal ďalší exodus sýrskych utečencov, ktorí sa snažia dostať do bezpečia v susednom Turecku.

V správe Siege Watch sa uvádza, že v Sýrii je v obkľúčení 46 lokalít, v ktorých uviazlo 1,09 milióna ľudí. Zdroje OSN pritom uvádzajú len 18 takýchto miest a obcí. S odvolaním sa na očitých svedkov - miestnych obyvateľov, poslancov či novinárov - sa v správe ďalej píše, že ľudia v obkľúčených mestách sú často nútení žiť bez dodávok elektriny a tečúcej vody. Nemajú sa ako dostať k potravinám, lekárskej pomoci ani pohonným hmotám. Zaznamenané boli úmrtia v dôsledku podvýživy, podchladenia i otravy po skonzumovaní pokazených potravín. Blokáda niektorých komunít trvá už mesiace či dokonca roky.

Údaje Spojených národov sú podľa Siege Watch pre mnohých smerodajné, čo vedie k tomu, že objem humanitárnej pomoci pre sýrskych civilistov je nedostačujúci. OSN svoju bilanciu bráni tým, že je dôsledkom odlišnej definície obkľúčenej lokality. OSN ju za takú považuje vtedy, keď sú splnené tri kritériá: oblasť je obkľúčená ozbrojencami, nie je možná pravidelná humanitárna pomoc a civilisti - vrátane chorých a zranených - nemôžu do lokality vstúpiť ani ju opustiť.

Agentúra AP uviedla, že OSN v súvislosti s krízou v Sýrii zaviedla aj termín "civilisti, ku ktorým je sťažený prístup", a odhaduje, že v krajine ich je až 4,5 milióna. Ide o ľudí, žijúcich v oblasti, kam nie je možný pravidelný prístup humanitárnych organizácií v dôsledku toho, že jedna zo strán konfliktu im odmieta povoliť vstup.

Organizácia Lekári bez hraníc (MsF) vo svojom vyhlásení konštatovala, že v obkľúčených mestách v Sýrii žije 1,9 milióna ľudí. MsF pritom za obkľúčenú lokalitu považujú každú, okolo ktorej sú strategické bariéry ( vojenské i nevojenské), brániace pravidelným a bezpečným dodávkam humanitárnej pomoci a evakuácii civilistov.

MsF nerozlišujú, či sú civilisti blokádou úplne odrezaní od sveta alebo je k nim "len" sťažený prístup, pretože "dopady na zdravie sú v oboch prípadoch rovnaké". MsF vo svojej správe konštatujú, že obliehajúca strana takmer nikdy nepovolí pomoc v podobe dodávok liekov a zdravotníckeho materiálu a evakuácia chorých je tiež ojedinelá. AP citovala správu MsF o obkľúčenom meste Madájá, kam sa v januári po dlhom čase podarilo dopraviť humanitárnu pomoc.

Odvtedy tam však od hladu zomrelo ďalších najmenej 16 ľudí a viac ako 33 hrozí smrť v dôsledku podvýživy. Madájá je jednou z posledných oblastí pod kontrolou povstalcov, nachádzajúcich sa medzi metropolou Damask a libanonskými hranicami. Mesto od vlaňajšieho júla obliehajú vojenské sily verné prezidentovi Bašárovi Asadovi a bojovníci zo spojeneckého militantného hnutia Hizballáh.