V nedeľu si pripomíname Svetový deň Braillovho písma

Ako agentúru SITA informoval hovorca Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Stanislav Sokol, nevidiaci sa učia čítať a písať pomocou Braillovho písma takmer 200 rokov.

"Toto písmo je systémom znakov hmatovej abecedy tvorenej šiestimi bodmi v matici s trikrát dvoma pozíciami slúžiacimi na reprezentáciu písmen, číslic a symbolov väčšiny jazykov sveta. Miliónom nevidiacich ľudí na celom svete umožňuje prístup k literatúre, štúdiu a zamestnaniu," objasňuje Sokol. Ako ďalej informuje, Braillovo písmo vynašiel nevidiaci Louis Braille v roku 1824, keď mal 15 rokov. V tom čase študoval v Kráľovskom inštitúte pre nevidiacu mládež v Paríži. Chcel čítať knihy rovnako ako ostatní, a tak pracoval na vytvorení hmatovej abecedy, ktorá by sa dala ľahko naučiť a používať. Braillovo písmo je zároveň podľa Sokola kľúčom ku gramotnosti a budúcemu zamestnaniu nevidiacich.

Problémom však je, že v mnohých krajinách je potrebný súhlas držiteľov autorských práv na prepis kníh do prístupných formátov ako je Braillovo písmo alebo zväčšená tlač. Neexistencia výnimky v autorskom zákone konkrétnej krajiny zásadne sťažuje nevidiacim a slabozrakým ľuďom prístup ku vzdelaniu. "Slovenské autorské právo takúto výnimku obsahuje," tvrdí Sokol. Ďalším problémom je, že knihy v Braillovom písme vydané v jednej krajine sa obvykle nemôžu zdieľať s nevidiacimi z inej krajiny. Každá krajina tak musí vydávať svoje vlastné prístupné knihy, čím zbytočne vznikajú duplikáty a náklady na ich vydanie. Tie môžu byť redukované, ak bude možné braillovské knihy zdieľať aj cez hranice štátov.

Svetová únia nevidiacich (WBU) pracovala spolu s ďalšími medzinárodnými organizáciami vrátane Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) na príprave zmluvy, ktorá by odstránila spomínané prekážky. Výsledkom je Marakéšska zmluva, ktorú prijala WIPO v júni 2013.

Štáty, ktoré ratifikujú zmluvu, musia do svojho národného autorského práva zaradiť výnimku, podľa ktorej nebude potrebný súhlas držiteľa autorských práv na výrobu prístupných kópií diel ako sú knihy v Braillovom písme. Marakéšska zmluva tiež dáva právo knižniciam a organizáciám pre nevidiacich vymieňať si cezhranične prístupné knihy a ďalšie diela, rovnako bez súhlasu držiteľa autorských práv.

Ako informoval Sokol, ku dnešnému dňu Marakéšsku zmluvu podpísalo 81 štátov, ratifikovaná však bola len štyrmi: Indiou, El Salvadorom, Uruguayom a Spojenými arabskými emirátmi. "Svetová únia nevidiacich i Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska si vysoko cenia, že tieto štáty pochopili dôležitosť zmluvy pre svojich nevidiacich občanov a občanov s poruchami čítania. K tomu, aby sa táto zmluva stala skutočne účinnou je však potrebná ratifikácia väčšiny štátov," dodal Sokol.

Ratifikáciu zmluvy Slovenskom a krajinami Európskej únie brzdí podľa Sokola pretrvávajúci kompetenčný spor medzi Európskou komisiou a členskými štátmi EÚ, či je podpis zmluvy vo výlučnej kompetencii EÚ alebo v spoločnej kompetencii EÚ a jej členských štátov. "Preto spolu s WBU vyzývame všetky štáty, aby zmluvu ratifikovali v nastávajúcom roku 2015. Osobitne vyzývame Európsku komisiu, vládu Slovenskej republiky a vlády členských štátov EÚ, aby odstránili svoj kompetenčný spor a čo najskôr pristúpili k podpisu a ratifikácii Marakéšskej zmluvy. Pre vzdelávanie, spoločenské a pracovné uplatnenie ľudí so zrakovým postihnutím je potrebné umožniť im čo najpriamejší prístup k širokému okruhu literatúry v prístupných formátoch," uviedol Sokol.